Berka
Naši Berkovci majú korene v městysi Opatov (okr. Třebíč). Berkovci boli mlynári.
Máme
2 vysvetlenia pôvodu priezviska Berka. Prvé sa odvodzuje od krstného
mena Bernard (z nemeckého Bernhard, kde prvá časť Bär znamená "medveď" a
druhá hart "tvrdý", teda "statný (tvrdý) ako medveď"). Druhé
vysvetlenie sa viaže k slovu "ber, beru" a dávny predok rodu bol niekto,
kdo niečo bral (výberca daní (staročesky "berčí") alebo žobrák či
zlodejíček - staročesky "berka").
Históriou rodu sa zaoberá aj Čeněk Berka.
Obec má svoju kroniku,
kde sa môžeme dočítať veľa zaujímavého. Prvým kronikárom bol rodák a
miestny učiteľ Augustin Berka (1879 - 1927). Od r. 2011 je kronikárkou
pani Oldřiška Velcová.
V 1. časti kroniky na str. 15 je zoznam usadlíkov v r. 1656. Berka
medzi nimi nie je. Od str. 42 je zoznam majiteľov domov v r. 1787, 1820 a
1920. Berkovci sú uvedení v domoch č. 6, č. 13 (mlyn), č. 17, č. 74, č.
78, č. 83, č. 87, č. 112, č. 132 a č. 197.
Opatov leží dole v údolí, na fotke je príchod po ceste od Brtničky a nad mestečkom vyčnieva veža kostola sv. Bartoloměja:
V Opatove dnes vidíme novší kostol sv. Bartoloměja postavený v r. 1841-46. Počas výstavby boli omše v pôvodnom kostole, nakoľko tento nový obstaval ten starší. Najstarší kostol tu stál už v 13. st., po požiari v r. 1696 bol postavený väčší kostol.
Kostol sv. Bartoloměja dnes:
Vnútro kostola:
Najstaršia zmienka o Berkovi je v Časopise pro katolické duchovenstvo (Zväzok 19) kde na str. 763 sa spomína, že v r. 1341 Hinko Berka z Dubé, pán na Náchodě, odpredal opátovi "wesnice malé a welké Petrowice s Držewicj". V r. 1342 tento Berka povolil kláštoru, aby v lese založil dedinu Trnov. Samozrejme, naši Berkovci nie sú príbuzní s touto šľachtickou vetvou Berkovcov z Dubé.
Najstarší známy Berka v Opatove je Pavel (1621). Zomrel 98 ročný 13.4.1719. Zatiaľ nevieme, v akom príbuzenskom vzťahu sú k nemu mladší Berkovci. Pri úmrtí je uvedené, že bol bratom Matúša Sovu:
Zostáva záhadou, ako bol Berka brat so Sovom. Rod Sova žil v Opatove.
V lánových rejstříkoch, ktoré obsahujú zoznam vlastníkov gruntov v obciach brtnického panstva okolo r. 1660, v Opatove nie je Berka uvedený.
V texte sa zameriavame na mlynársku vetvu Berkovcov z domu č. 13. V obci boli 3 mlyny pri rieke Brtnici. V dome č. 13 sa nachádzal horný mlyn.
Stavba stála mimo obce (pod južným okrajom obce) pod Mlynářským
rybníkom v nadmorskej výške 570 m.n.m. Tento rybník vznikol kvôli lepšej
regulácii vody pre mlynské koleso.
Najstarším našim známym predkom v Opatove je Bartoloměj Berka (asi 1640). Bartoloměj tu bol mlynár. V opatovskej kronike sa píše o mlynoch na str. 59 a 60. Vieme o týchto deťoch Bartoměja Berku: Jakub (1671), Řehoř, Markéta vyd. Padrnosová a Marie vyd. Pevná. Jakub (1671) bol tiež mlynár a bol ženatý dvakrát. Prvou manželkou bola Magdalena a mali deti: Bartoloměj (19.8.1700), Jiří (12.4.1708), Antonín (8.5.1713),
Matouš (1715, zom. malý). Jakub 29.7.1715 ovdovel a už o 3 mesiace
29.10.1715 sa oženil s Rosinou Ryškovou, s ktorou mal deti: Anna Barbora
(1717), Anna (1720), obe zomreli malé. V tom čase bol Jakub "purgmistr"
v Opatove. Purkmistr (nem. Bürgermeister) bol starosta, predseda
mestskej rady (zboru konšelov), bol volený a potom potvrdený vrchnosťou.V urbári z r. 1716 (obr. 17) je uvedené, že grunt č. 12 vlastní mlynár Berka. Pred ním bol vlastníkom gruntu Vít Hlaváček.
Záznam o úmrtí Magdaleny 29.7.1715:
Záznam o narodení Bartoloměja 19.8.1700:
Záznam o narodení Antonína 8.5.1713:
Jakub zomrel 81 ročný 25.8.1752:
Zdá sa, že v mlyne zostali hospodáriť obaja synovia.
Antonín (1713) je náš predok. Jeho manželkou bola Rosina a mali dcéru Rosinu (20.12.1744) vyd. Pařilová.
Záznam o narodení Rosiny 20.12.1744:
Rosina (1744) sa 22.11.1767 vydala do susednej obce Brodce za sedliaka Gallusa Pařila a tak tu priezvisko Berka v našej línii predkov končí.
V ďalších generáciách boli opatovskými mlynármi potomkovia Bartoloměja.
Bartoloměj (1700)
sa 20.1.1729 oženil s Veronikou Malcátovou a mali deti: Jakub
(13.7.1729), František (7.10.1737). Potomkovia boli mlynári v opatovskom
mlyne (dom č. 13).
Jakub (1729) sa oženil s Kateřinou Veselou a mali syna Jana (9.11.1756).
Jan
(1756) sa oženil s Kateřinou a mali deti: Jiří (6.4.1775), Petronila
(30.5.1778) vyd. Kružíková, Jakub (3.7.1781). Obaja synovia zostali v
mlyne a boli mlynári. V kronike Opatova sa uvádza, že v dome č. 13
(mlyn) v r. 1787 žil Jan Berka a v r. 1820 Jiří Berka.
Jiří
(1775) sa 14.11.1809 oženil s Františkou Urbánkovou a mali deti:
Antonín (1.3.1815), Antonie (31.5.1819) vyd. 3x - Šeneklová, Paznochtová
a Němcová. V r. 1835 je ako mlynár v dome č. 13 uvedený Václav Vybíral.
Antonín
(1815) sa 20.11.1837 oženil s Mariou Doležalovou z obce Batelov.
Zaujímavé je to, že v listinách je Antonín uvádzaný ako František.
Berkovci najskôr žili v Batelove u Doležalovcov v dome č. 111 a potom sa
vrátili do opatovského mlyna (po r. 1840). Zatiaľ poznáme ich 3 deti:
Jan (9.3.1839), Amalie (27.10.1848) a Eleonora vyd. Zvěřinová.
Jan
(1839) sa 14.2.1876 oženil s Antoniou Jiříkovou zo Starej Říše. Zatiaľ
vieme o ich 2 deťoch: Marie (20.1.1877) vyd. Hrnková a Augustin Jan (31.8.1879). Augustin (1879) sa stal učiteľom (pozri nižšie). Jan (1839) zomrel okolo r. 1889. Vdova Antonie sa 10.2.1890 vydala za Romana Urbánka,
s ktorým mala deti: František Roman (8.1.1891), dvojčatá Alois a
Aloisie (12.4.1893, obe zomreli malé), Anežka Marie (11.2.1896) vyd.
Brychtová. František Roman (1891) sa 16.11.1920 oženil s Hedvikou
Baborovou. V mlyne už pokračoval rod Urbánek. Mlyn mal aj pílu.
Jakub (1781) sa 30.1.1810 oženil s Annou Žrlinskou.
V súčasnosti stojí budova mlynu na pôvodnom mieste v dome č. 13 pri rieke Brtnici.
* * *
Ďalšie vetvy Berkovcov v Opatove
Berkovci
boli v 19. st. rozšírený rod v Opatove. Žilo tu niekoľko ďalších vetiev
Berkovcov okrem zatiaľ opísaných Berkovcov z domu č. 13. V druhej
polovici 19. st. tu žili:
- v dome č. 80 zedník Jan Berka s manželkou Antoniou Šeneklovou.
- v dome č. 83 kovářský mistr Antonín Berka s manželkou Cecíliou Kurentovou.
- v dome č. 96 tkadlec a krajčír Jan Berka s manželkou Mariou Zoufalou.
- v dome č. 152 krajčírsky majster František Berka s manželkou Franiškou Schilsarovou
.... a ďalší
* * *
Augustin Berka (31.8.1879 - 4.4.1927)
Pochádzal
z mlynárskej rodiny z domu č. 13. Jeho otec bol mlynár Jan Berka a mama
Antonie Jiříková. Augustin vyštudoval za učiteľa.
V Trnavě u Třebíče
působil jako učitel asi deset roků. V Trnavě byl zakladatelem sboru
dobrovolných hasičů (1904) a vedoucím činovníkem. V zápisu stojí: "Bylo
velké sucho a následkem toho vzniklo hodně požárů." Všechno organizoval
mladý učitel trnavské školy Augustin Berka. Dne 22. září 1904 byly
stanovy schváleny C. K. místodržitelstvím v Brně.Potom učil v Opatově, kde byl spoluzakladatelem Sokola a jeho jednatelem. Bol prvým kronikárom v Opatove v r. 1923-1926. Od
1.9.1926 bol řídící učitel v Kněžiciach. Zakrátko ochorel, začiatkom r.
1927 šiel do kúpeľov v Poděbradoch a tam zomrel 4.4.1927. Pochovaný je v
rodinnej hrobke v Opatove.
* * *
Z opatovskej kroniky
V kronike na str. 90 je v súvislosti s 1. sv. vojnou spomenutý František
Berka, truhlářský dělník. Keď sa vrátil zo zajatia v Rusku, tak bol 4
mesiace vo vezení za to, že niekto na neho prezradil, že v Rusku bol
členom Družiny. Od str. 114 je zoznam padlých v 1. sv. vojne. Medzi nimi
aj dělník Jindřich Berka nar. 8.7.1885 v dome č. 80. Jeho rodičmi boli zedník Jan Berka a Antonie Šeneklová. Jindřich padol 28.12.1914 v polskej obci Brzesko.
V kronike na str. 121 sa píše o požiaroch. V r. 1867 horeli sklepy Kmentů a Berků.