Bourek
Najstarší záznam o priezvisku Bourek pochádza z r. 1563 z obce
Klučov (pri Českom Brode, blízko je Sadská, Kolín). V starých knihách
českobrodských sa píše:
Item obvzláště pak Jan Bourek z též vsi povinen jest pomáhati všecku jař, buď oves, neb ječmen, s popluží u dvora Klučovského do stodol voziti dotud, dokudž by se všecko to jarní vobilí nesvezlo a nesklidilo.
Item léta (15)63 za ouřadu pána.
(prevzaté z https://www.klucov.cz/data/kroniky/klucov/1str021.htm )
Pôvod priezviska by mohol byť od slova borek. Jméno Borek bylo původně jméno pomístní (v borku = v borovém lesíku nebo vůbec v lesíku, u borku a p.), které vzniklo z deminutiva obecného subst. bor (Bor - v Čechách se tak jmenuje 21 osad, 21 částí osad a 4 zaniklé vsi, jm. Borek s nějakým přívlastkem má 6 osad a 1 část osady, tedy celkem 53 obydlená místa).
Meno Bourek môže byť odvodené od mena Bořek s postupnou úpravou na Borek a Bourek.
Je ještě druhá varianta názvu - stavěly sa chalupy ze dřeva a nepálených cihel nazývaných "borky".
Nakoniec to môže byť úplne inak, lebo najstaršie záznamy priezviska boli vo forme - Baurek. A tak sa asi treba vydať aj týmto smerom - pôvod môže byť v nemeckom der Bauer, teda roľník.
Existujú príbehy, ktoré odvodzujú pôvod rodu v zahraničí, ale to je menej pravdepodobné vzhľadom na vyššie uvedený záznam z r. 1563 v obci Klučov. Ale povedzme si, čo sa povráva:
Príbeh o škótskom pôvode:
Po bitke na Bielej hore organizovali Habsburgovci žoldnierske vojsko. Vstúpili do neho aj 2 Škóti - bratia z rodiny Bourk (alebo Bourke). Potom sa jeden usadil v mestečku Kamenice pri Jihlave a druhý pri Kolíne (zatiaľ viem o obci Lošánky). Priezvisko sa začalo písať Bourek. BURKE a alternetívne priezviská BOURKE, BURK, BOURK – odvodené z angličtiny v strednom Anglicku, kde burk znamenalo pevnosť. Teoreticky by to mohlo byť z nemeckého Burg – hrad, čo je tiež opevnená stavba.
Príbeh o francúzskom pôvode:
Jeden pán Bourek zisťoval pôvod predkov a niečo zistil o "nějakém Francouzi z dob napoleonských válek, který se udajně usadil v Kolíně nebo v okolí".
Korene nášho rodu Bourek sú v obci Lošánky v Kutnohorskom panstve. Na starej mape vidíme, že Lošánky a susedné Lošany boli malé obce pozostávajúce len z niekoľkých domov:
V r. 1788 obec čítala 27 čísel a r. 1843 již 52 domy se 332 obyvateli.
V Lošanoch sa zachovala veža stredovekej tvrze, ktorá pamätá aj našich predkov:
Počiatky rodu nachádzame južne od Kolína. Najstaršie záznamy v matrike zaznamenávajú priezvisko písané vo forme - Baurek. Lošánky boli v rôznych obdobiach prifarené k rôznym farám a tak musíme pátrať v matrikách na viacerých miestach.
Najstaršie záznamy v matrikách sa nachádzajú tu:Státní oblastní archiv v Praze
Sbírka matrik a průvodní listinný materiál, Středočeský kraj (1573-1951)
matrika, Solopysky 1, matrika narozených (1651-1691), a aj matrika oddaných a zomretých
na internete https://ebadatelna.soapraha.cz/d/12300/1
matrika, Lošany 1, matrika narozených (1681-1730), a aj matrika oddaných a zomretých
na internete https://ebadatelna.soapraha.cz/d/8048/3
matrika, Nebovidy 3, matrika narozených (1735-1758) s indexom, a aj matrika oddaných a zomretých
na internete https://ebadatelna.soapraha.cz/d/9436/1
V obci Lošany je kostol sv. Jiří. V roku 1421 bola lošanská fara vypálená husitským vojskom, keď postupovalo od Klášterní Skalice ku Kolínu. V roku 1680 se opustenej fary ujal Jiří Augustin Ebit zo Solopysk. Až 1.4.1774 bola v Lošanoch opäť zriadená lokália s kňazom Josefom Karlom z Kutnej Hory. Za kňaza Josefa Mašína bola lokália v r. 1856 povýšená na faru.
O kostole svatého Bartoloměje v Solopyskách sa uvádza: Původně středověký kostel byl barokně přestavěn. Kostel je jednolodní, obdélníkové tvaru s pravoúhlým kněžištěm. sakristie a oratoř leží při jižní straně kněžiště. Do kostela se vstupuje přes předsíň na jižní straně. Před západním průčelím leží hranolová věž. Okna kostela jsou půlkruhová. Na stěnách člení nevýrazné lizény. V jižní stěně věže je vsazena gotická deska z roku 1490 se znakem místní zemanské rodiny Mírků ze Solopysk (obrněné rameno s mečem sekající ostrvi). Vnitřek kostela je sklenut plackami na pilastry, nástropní fresky představují výjevy ze života sv. Bartoloměje. Vnitřní zařízení je novorenesanční z 2. pol. 19. století, z původního vybavení se dochovala pouze rokoková kazatelna. Dlhé stáročia boli obyvatelia celej farnosti pochovávaní pri tomto kostole. Solopysky boli z Lošánok vzdialené približne 7 km (cesta cez Chotouchov).
Z našej vetvy je najstaršou známou postavou Jiřík (okolo 1630). Vieme, že jeho manželkou bola Kateřina. V r. 1658 je Jiŕík vedený ako podruh, takže grunt nevlastnil a poriadne sa narobil, aby uživil rodinu. Jiřík zomrel 14.6.1681.
Pravdepodobne sa jednalo o rod ovčákov a pásli stáda na panstve.
Vieme o ich 6 deťoch: Jiřík (okolo 1654),
Magdalena (1655), Matěj (15.2.1658), Alžběta (1660), Vavřinec (1665)
a Kateřina (1668). Matějova vetva pokračovala cez dcéry, takže
priezvisko pokračovalo cez Jiříkovho prvorodeného syna Jiříka (1654).
Potomkovia Jiřího a Kateřiny:
Jiřík (1654) mal s manželkou Dorotou 7 detí: Tomáš (27.11.1673), Jiřík, Marie Magdalena (1676), Matěj (1679), Matěj (1680), Dorota (12.1.1681) a Vavřinec (28.8.1683).
Záznam o krste Tomáša 24.11.1673:
Píše sa tu:
Z Lossan
27. Dtto Pokrzteno dite Tomass otecz Jirsik Baurek, Matka
Dorota, Kmo(tri) Waczlaw Sstepan, Sstastny Sadilek, Anna Merbowa
Potomkovia Jiřího a Doroty:
O Jiříkovi (1654) vieme, že v r. 1713 ako poddaný na dvore Lošanskom držal 11 korcov rolí. Zomrel 23.12.1716 a odpočíva pri chráme sv. Jiří. Manželka Dorota ho prežila o necelých 5 rokov, zomrela 31.7.1721. Žili v obciach Lošany a Lošánky (vtedy panstvo Kutnohorské). Možno žili len v Lošánkach, ale niekedy sa v matrike narodených objaví zápis, že rodičia dieťaťa žijú v Lošanoch.
Priezvisko niesli ďalej potomkovia Vavřinca a Matěja.
Vavřinec sa oženil s Annou a mali deti: Matěj (10.2.1709), Josef (19.3.1713), Jiří (13.1.1716), Jan (1723), Pavel (1724), Barbora (31.3.1726). Vavřinec ovdovel a oženil sa s Magdalenou Faltýsovou a mali 3 dcéry: Anna (1730) vyd. Strotková, Dorota (1735) a Magdalena (1737). Vieme, že žili v Lošánkách v dome č. 19. Matěj (1709) sa usadil v Mančiciach, Josef (1713) mal nešťastný osud a v jeho vetve potomstvo nepokračovalo.
Záznam o krste Jiříka 13.1.1716:
Jiří (1716) bol chalupník. Jeho manželkou bola Alžběta a vieme o ich 7 deťoch: Josef (okolo 1741), Tomáš (1742, zom. 24.12.1742), Tomáš (5.11.1743), Barbora (1744) vyd. Benešová, Dorota (1749) vyd. Benešová, Martin (27.10.1755) a Anna (10.8.1757).
Chalupník Jiří (1716) zomrel v Lošánkách v dome č. 19 dňa 17.3.1785 vo veku 67 rokov na zimnicu:
Záznam o krste Tomáša 5.11.1743 na fare Nebovidy:
Tomáš (1743) žil v Mančiciach a zomrel 19.7.1791 v Lošánkach č. 19 (v tom čase tam žil jeho syn Václav). Tomáš sa 4.10.1767 oženil s Annou Havránkovou z Mančic a v domoch č. 16 a č. 22 v Mančiciach mali 12 detí: Kateřina (24.8.1768), Václav (15.8.1769), Magdalena (23.9.1771), Jan (3.6.1774), Veronika (11.5.1775), Anna Maria Magdalena (26.5.1776) vyd. Kuchařová, Anna (19.3.1777), Veronika Barbora (4.3.1778), Tomáš (2.9.1780), Lukáš (10.10.1781) a Barbora (25.3.1787). Dospelosti sa dožili a potomkov mali len 3 z týchto detí - Václav, Anna Maria Magdalena a Veronika Barbora.
Václav (1769) sa 22.11.1801 oženil s Annou Rytinovou z obce Poďousy (1781 - 1863) a v Lošánkach v dome č. 19 mali 5 detí: Václav (8.10.1802), Marie (21.6.1805), Josef (1809), Josef (20.12.1813) a František (23.8.1817).
Záznam o sobáši 26 ročného Václava s 18 ročnou Annou Rytinovou 22.11.1801:
Záznam o krste Josefa 20.12.1813:
Václav (1802) zostal v rodnom dome č. 19, 26.5.1835 sa oženil s Kateřinou Svobodovou z Vítězova a mali deti: Anna (24.7.1836) vyd. Hrdinová, dvojičky Václav a Jan (22.12.1843, obaja zomreli v januári 1844). Anna sa 28.5.1861 vydala za Aloisa Hrdinu, zostali bývať v jej rodnom dome a mali syna Aloisa (27.5.1880).
Pravdepodobne k Václavovi (1802) sa viaže nasledujúci príbeh: Jedná sa o incident, ktorý sa stal v roku 1822 na panstve Polní Voděrady. Miestny správca Alois Cypraz svojvoľne vypočul 17-ročného Václava Bourka pre podozrenie z krádeže, hoci na to nebol oprávnený, pretože neprešiel požadovanou skúškou. Na základe spisov, ktoré pripravil Cypraz, bol mladík bez ďalšieho výsluchu sudcom okresného mesta Kouřim Aloisom Hollym odsúdený na 24-hodinové zadržanie a desať úderov palicou. Sudca však nerešpektoval ustanovenie, podľa ktorého vyšetrovanie môžu vykonávať iba oprávnené osoby, a proti norme, podľa ktorej sa pri určovaní trestu musí brať do úvahy vek a zdravotný stav obvineného. Po zdĺhavom procese boli obaja úradníci odsúdení na šesťdňové väzobné tresty, pričom okresný úrad bol vinný aj z procesných chýb, pretože oboch úradníkov potrestal bez toho, aby ich vypočuli.
Josef (1813) sa odsťahoval z rodnej dediny. Oženil sa 29.1.1839 v Ovčároch s Kateřinou Váchovou. Josef bol truhlářský mistr. Usadili sa v obci Volárna, v dome č. 35 a mali deti: Anna (22.12.1839), Marie (14.2.1844) vyd. Vokounová, Alžběta (11.1.1846) a Josef (4.6.1849). Otec Josef zomrel 24.1.1870 vo Volárne v dome č. 24 u syna Josefa.
Marie (1844) sa 10.6.1867 vydala za Františka Vokouna (1843-1891) z Volárny. A tak v tejto generácii končí priezvisko Bourek medzi mojimi predkami. Marie a František po r. 1870 žili v Jestřabí Lhote v dome č. 2 a mali 4 deti. Marie ovdovela a 1.6.1897 sa vydala za Karla Špinku.
4 generácie predkov Marie (1844):
Josef (1849) žil vo Volárne v dome č. 24, dňa 17.9.1871 sa oženil s Alžbětou Pačovskou a mali 9 detí: Marie (1872, zom. malá), Anna (1874, zom. malá), Marie (1876, zom. malá), Josef (10.9.1878), Anna (1880), Václav (17.2.1883, zom. 26.5.1884), Marie (1.3.1885, zom. 5.9.1885), Marie (7.10.1887) vyd. Kalinová a Antonie (8.11.1889). Josef (1878) sa oženil s Mariou Petráškovou a žili v obci Polní Chrčice, kde mali deti: Anna vyd. Obešlová, Josef, Václav, Marie, František. Neskôr sa usadili v obci Ovčáry
František (1817) sa oženil s Mariou Havránkovou a usadili sa v obci Sobčice v dome č. 9, kde mali syna Jana (11.12.1838).
Bourek - do Mančic, do Kolína, do Prahy, na Slovensko, do USA
Priezvisko Bourek pokračovalo v potomstve Vavřincovho syna Matěja (1709). Matěj sa oženil s Annou a mali 3 deti: Jiří (1.4.1742), Teresie (17.8.1744) a Matěj (6.2.1747). Matěj ovdovel a 12.4.1750 sa oženil s Dorotou Kocourkovou (1727) a mali 5 detí: Jan (okolo 1755), Jiří (1758), Dorota, Václav a František.
Matěj (1747) sa 14.1.1781 oženil s Dorotou Krčíkovou a mali 7 detí: Anna (16.5.1782), Barbora, Matěj (20.2.1786), Jan (18.6.1788), Barbora, Maří Magdalena (22.9.1793) a Kateřina.
Matěj (1786) mal s manželkou Annou Kounickou deti: Matěj (8.12.1822), Anna (21.4.1827), Václav (5.7.1828). Žili v obci Lošany v dome č. 11. Matěj (1822) sa 22.6.1856 oženil s Mariou Kumstálovou a v Lošanoch č. 23 sa im 8.3.1857 narodil syn Josef. Josef sa 28.11.1882 oženil s Annou Jirečkovou a v dome č. 22 mali deti: Josef (17.3.1892), František (1.3.1894). František (1894) sa 6.1.1921 v Prahe v kostole sv. Havla oženil s Mariou Svobodovou.
Jan (1788) sa oženil s Josefou Svobodovou a mali deti v obci Lošánky (od r. 1824 v dome č. 12) : Anna (6.7.1817), Anna (2.11.1818), Antonín (2.4.1820), Josef (14.9.1824), Josefa (27.11.1825), Rosalie (25.4.1828).
Maří Magdalena (1793) mala nemanželského syna Jana (25.6.1816), ktorý sa 3.2.1852 v Lošanoch oženil s Annou Dvořákovou, žili na viac miestach v Lošanoch a Lošánkach a mali deti: Josef (6.2.1854), Marie vyd. Raichlová, mŕtvo narodená dcéra (30.1.1859), Barbora (7.2.1860). Josef (1854) bol výčapník v Kolíne, oženil sa s Aloisiou Zelenou z Jeníkova a mali deti: Otokar (14.11.1882, zom. 21.8.1883), dvojičky Růžena a Rosa (7.7.1884, Růžena zom. 16.4.1886), Josef (19.3.1886), Antonín (1888). Potom sa Josef s Aloisiou a s deťmi presťahovali do Prahy.
Jan (1755) sa 12.11.1780 oženil s Dorotou Blechovou zo Zibohlav, žili v obci Mančice a mali deti: Václav (5.6.1787), Anna (24.2.1790), František (4.5.1793), Matěj (okolo 1795).
Václav (1787) sa 17.10.1815 oženil s Annou Mašínovou a mali deti: Marie, Matěj, Anna a Josef (8.4.1830). Josef (1830) sa usadil pri Kežmarku na Slovensku.
František (1793) sa 1.2.1818 oženil s Mariou Mašínovou, žili v Mančiciach a mali deti: Jan (21.10.1824), František (30.1.1828).
Matěj (1795) sa oženil s Mariou Havránkovou z Hradenína a žili v obci Hradenín v dome č. 36, mali syna Františka (11.3.1837). František (1837) sa 27.1.1862 oženil s Annou Hartlovou z Vyhořan.
Jan (1824) sa oženil s Annou Hájkovou zo Sudějova, žili v obci Uhlířské Janovice č.d. 197 a mali deti: Barbora (26.5.1856), Antonín (12.8.1858), Václav, Alžběta, Tomáš, Marie, Anna, Tomáš, Jan (17.6.1874). Antonín (1858) sa oženil s Annou Chlumskou zo Smilovic a mali deti Anežka (12.8.1885) vyd. Chlumsky, Alois (30.10.1887, zom. 12.4.1888). Antonín a Anna odišli do USA, usadili sa v Baltimore, kde mali ešte deti: Antoinette Victoria (13.6.1893) vyd. Shimanek, Anton Robert Andrew (7.6.1895).
František (1828) sa oženil s Kateřinou Chlapcovou, žili v Mančiciach v dome č. 35 a mali deti: Josef (7.6.1845), Anna (14.1.1847), František (15.5.1849), Čeněk (27.8.1851), Antonín (6.2.1854), mŕtvonarodená dcéra (27.2.1857), Jan (10.4.1858), mŕtvonarodený syn (18.8.1860). František ovdovel a oženil sa s Kateřinou Sintovou a mali syna Františka.
Josef (1845) bol krajčír v Kolíne a stal sa hudobníkom - hral v sokolské kapele Fr. Kmocha (ten i s manželkou boli krstnými rodičmi niektorých Josefových detí). Josef sa 14.5.1872 oženil s Pavlínou Královou, žili v Kolíne a mali deti: Kristina (2.11.1874) vyd. Huschnerová, Josefa (3.3.1876), František Jaroslav (4.10.1877), Jaroslav (7.10.1879), Robert (27.5.1880), Josefa (8.5.1883). Robert (1880) sa usadil v Prahe na Vinohradoch, bol kníhtlačiar, jeho manželkou sa stala Anna Hejbalíková a mali deti: Leo (1906), Emilie (1908).
Čeněk (1851) bol 3x ženatý. 1. manželka bola Kateřina Kolmarová. S druhou manželkou Barborou Novotnou sa oženil 16.2.1879 v Kolíne a tu mali 3 deti: Antonie (2.1.1880) vyd. Boušková, Jaroslav (7.11.1881) a Augustin (9.11.1884). S 3. manželkou Kateřinou Zimermanovou mali syna Josefa (15.10.1886) a ten pracoval ako litograf v Kolíne. Jaroslav (1881) bol cez 1. sv vojnu 18.7.1915 zajatý v obci Sokal, do čs. légií vstúpil 3.4.1917 v obci Sarny, neskôr hral v plukovej hudbe. Zachovala sa jeho fotografia. Po vojne bol poštovým zriadencom v Kolíne. Augustin (1884) bol zednický mistr v Kolíne.
Antonín (1854) zostal v Mančiciach v rodnom dome č. 35. V dome žila aj dcéra Anny (1847) - Marie (7.5.1871) vyd. Ročková. Antonín sa oženil s Antoniou Zadařilovou a mali deti: František (16.10.1881), Marie (19.12.1882) vyd. Miškovská, Augustin (28.11.1884).
Jan (1858) sa 30.10.1882 oženil s Alžbětou Formánkovou, žili v obci Bečváry v domoch č. 29 a 22, Jan bol hostinský. Jan a Alžběta mali deti: František (1.3.1883), Václav (13.8.1887). Václav (1887) bol legionár v čs. légiách v Rusku a potom pracoval ako litograf, podobne ako jeho bratranec Josef (1886).
* * *
Bourek v Kamenici u Jihlavy
V Bernej rule je v r. 1654 zapísaný Vít Baurek z obce Polná-Hrbov (pri Jihlave). On pravdepodobne súvisí s Bourkovcami z Kamenice.
Na začiatku 19. storočia:- v dome č. 34 žil pollánik Pavel.
- v dome č. 29 žil Josef.
- v dome č. 167 žil Josef. Jeho syn Jan (1833) bol prezývaný Bumbalek.
Bourkovci boli zväčša remeselníci alebo obchodníci. Svoje výrobky predávali aj na kamenických trhoch.
V polovici 19. storoči v dome č. 19 žil Jiří, ktorý bol obchodníkom s múkou. V dome žil aj Petr, ktorý bol obchodníkom s obilím. Jiřího syn Josef (24.1.1847) bol bednář a syn Jan (7.4.1850) bol hostinský. Podobne Petrov syn Jan (1854) bol hostinský a syn František (19.9.1870) bol obuvník.
V dome č. 233 žil František, ktorý bol tkadlec a potom sklenár. Františkovi synovia mali rôzne remeslá - Jan (8.9.1852) bol mistr tkadlcovský, Antonín (1859) bol obuvník a Filip (1861) bol sedlár.
* * *
Bourek pri Třebíči
V moravských lánových rejstříkoch z r. 1657-1679 je priezvisko Bourek zapísané na panstvách Třebíč a Sádek. Na třebíčskom panstve vtedy žili Lukáš a Martin.
Bourkovci žili v okolí Třebíča. V matrike oddaných fary mestského kostola sv. Martina v Třebíči sú záznamy o sobášoch:
1.2.1643 sa ženil Martin Baurků s Marianou (! linky sú aktualizované na pôvodnom webe korene):
https://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/6875/?strana=146
25.10.1707 sa sobášil Šimon Baurek, syn Lukáša (z obce, ktorej názov neviem prečítať) so Salomínou Brychtovou, dcérou Mikuláša z obce Ptáčov:
https://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/7004/?strana=15
Ďalší sobáš je zaznamenaný 13.2.1748: brali sa Karel Baurek, syn panského mlynára Bartloměja a Rosina Kudrnová, dcéra mlynára Václava:
https://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/7004/?strana=180
Bourkovci sa z tejto oblasti postupne stratili.
* * *
V Českej republike žije okolo 50 mužov s priezviskom Bourek, takže sa jedná o málo početné priezvisko. Podľa všetkého, existujú 2 miesta pôvodu Bourkovcov v Českej republike - okolie Kolína (Lošánky) a okolie Jihlavy (Kamenice).
Na Kolínsku sú v súčasnosti Bourkovci v Ovčároch, Jestřabí Lhotě, v Polních Chrčicích a v Kolíně.
Taktiež v Kamenici dnes žijú Bourkovci.