Brhel

Naši Brhelovci majú najstaršie známe korene v obci Sušice. Niekedy boli úvádzaní s priezviskom Brhlík. Základ mena je odvodený od drobného spevavého vtáka brhlíka.

Najstarším známym predkom z tohto rodu je Matouš (okolo 1600). V matrikách je uvedený pri sobáši syna Jána v r. 1671, ale vtedy už nežil. Na druhej strane, viacero záznamov o ňom je v gruntovej knihe. Tieto záznamy sú citované v knihe o Sušiciach:

str. 56, grunt Matouše Brhela (Brhlíka) (s. 370)

str. 59, 1635 Matouš Brhel dosedl na grunt Jana Mánka

str. 59, 1636 kup gr. po Matouši Brhlovi Pavlu Koželuhovi s. 160

str. 59, 1637 kup gr. 3/4 r. Matouše Caletky od Matouše Brhela

str. 60, 1637 kup podzemku Matoušem Brhelem po Jíru Chytilovi, zběhlém na Rybářích (s. 280)

Zápisy sú v archívnom fonde - Metropolitní kapitula Olomouc, inv. č. 2966 - Ověřený opis purkrechtních register pro obec Sušice.

V r. 1637 Matouš Brhel predal 3/4 grunt Matoušovi Caletkovi a v listine sa doslovne uvádza:

Skup gruntu Matausse Czelatky ze třzemi čztwrtmi rolí od Matausse Brhla

Leta 1637 Dne 7 Februarii za fogta Martina Sassy, purgkmistra

Martina Kautnyho, konsseluw Jana Lypenskyho, Jana Malyho

Vasska, Martina Brady, za toho auřzadu s povolením G[eh]o Mi[lo]sti Pa[na]

Prelatha, knieze Zygismundusa a Minutino s Spilimborku Pana

a držytele diediny Sussycz, Matauss Brhel prodal grunt swug ze

třzemy cztwrtmi roli s tim ze wssym, czož k tomu gruntu od

starodawna přzynaleželo, w tiech mezech a hraniczych Mataussowi

Czelatkowi, ato za Summu 750 hrz[iwen], 1 hr[ziwna] za 28 g[rossu],

1 g[ross] za 7 d[enaru]

poczytagiczy, wssak poniewadž Matuss Brhel na tomž gruntie

zaplaczenyho miel 400 hr[ziwen], pak s tiemy zaplaczenymi gemu Brhel

prodal, zawdanku wyložiti ma 70 hrz[iwen] po 4 leta, ostatek pak

Summy czož napadnikum naležy 280 hrz[iwen] ty gen Matauss Cze-

ladka wykladati ma každy rok po 5 hrz[iwnach] 14 g[rossich] přzy s[wa]tem Girži

A tu se magy dluhy Mankowy w regstrach platiti, a czo zbude mimo

Mankowyho dluhu, to na syrotka bude naležeti, k tomu gruntu

pržydal obily na poli, Matauss Brhel, a dvoge koni, pluh, brany kolečz-

ka, za grunt rukojme a za dobry hospodařzstvi Jan Holub, Jan

Tihelka, Jan Dvořzak, Dobess Nowak, Walenta, Martin Kopal,

Mikolass, Sl. Puk.(?) spol[ecznie] a nerozl[ucznie]

Ako vidíme, spomína sa tu predchádzajúci majiteľ Mánek (Matouš Brhel kúpil grunt v r. 1635).

V 2. polovici 17. st. sú uvádzaní 4 Brhelovci a predpokladám, že to boli Matoušovi potomkovia, jeho deti: Václav Brhlík, Dorota (1636) vyd. Tihelková, Jura (okolo 1640) a Jan (okolo 1645).

Václav Brhlík mal manželku Dvořákovú (v knihe str. 56, ľavý stĺpec, r. 1666).

Dorota (1636) sa 6.2.1661 vydala za Jiřího Tihelku, žili v Sušiciach č. d. 18. Mali 4 deti, ale tu priezvisko Brhel v línii našich predkov končí.

Jura (1640) sa usadil v Radslaviciach, jaho manželka bola Uršula a mali 4 deti: Kateřina (22.11.1664), Matěj (18.1.1671), Rosina (6.2.1672) a Jiřík (1.4.1674).

Jan (1645) sa 1.2.1671 oženil so Zuzanou, vdovou po Matějovi Klesnilovi (s ním mala 4 deti - Václav, Jiří, Václav a Rosina Klesnilovci). Jan a Zuzana mali 2 deti: Alžběta (20.8.1671) a Jan (29.6.1673, zom. 14.8.1673).

V 18. st. v Sušiciach a Radslaviciach Brhelovci už nežili.

* * *

V 17. st. žili Brhelovci aj v okr. Hodonín, v obciach Svatobořice-Mistřín a Vacenovice.