Ferienčík
Rod Ferienčík má korene v Novohrade. V súčasnosti má toto priezvisko len okolo 40 osôb a zdá sa, že nemusia byť príbuznými. Naši Ferienčíkovci žili v obci Mýtna
(maď. Vámosfalu) okr. Lučenec, boli evanjelici. Mýtna patrila pod faru
Dobroč a rovnako do tejto fary patrili Divín a i tu žili Ferienčíkovci.
Zápisy v matrikách sú v podobe Ferjencsík, Ferjancsík, Ferjancsík.
Zatiaľ
je ťažšie uchopiť históriu tohto rodu, lebo Ferienčík nie je zapísaný v
súpise podaných v r. 1715 v týchto obciach. Rovnako nie sú
Ferienčíkovci zapísaní v urbári v r. 1767 v obciach Mýtna a Divín.V r. 1715 sú v súpisoch poddaných zapísaní:Pavol
Feriancsik v obci Lišov (Hont). Mikuláš Feriancsik v obci Podhorie
(Lietava, okr. Žilina). Eliáš Feriancsik v obci Mošovce (Turiec). Ondrej
Feriancsik v obci Slovenská Ľupča (Zvolen).
Najstaršie zápisy v matrikách:
Adam Ferjancsik žil v rámci fary Kalinovo (okr. Lučenec), 6.7.1773 sa mu narodil syn Adam v obci so skratkou N.F.
Ondrej Ferianczik žil v Detve, 4.12.1701 sa mu narodil syn Ondrej.
Juraj Ferjancsik žil v obci Sása (okr. Zvolen), 2.6.1724 sa narodil Ján.
Ferienčík V Mýtnej
Nevieme, kedy sa Ferienčík objavil v Mýtnej a odkiaľ sem prišiel. Najstarším známym predkom je Matej (okolo 1760). Matej sa pravdepodobne do Mýtnej prisťahoval, lebo v urbári z r. 1767 sa priezvisko Ferienčík nenachádza.Matej mal s manželkou Evou syna Adam (okolo r. 1795).
Zápisy v matrikách fary Dobroč sa zachovali len od r. 1806. Preto 1. zápisom o Ferienčíkovi je sobáš Adama s Helenou Števove 2.2.1819. Adam a Helena mali deti: Mária (15.1.1822), Katarína (1.7.1832) vyd. Kotmániková, Juraj (22.1.1835) a Helena (18.4.1840, zom. malá 26.12.1846). Adam bol želiar, čo vyjadrovalo, že bol malý sedliak, ktorý obhospodaroval len malé polia.
Katarína (1832) sa 20.11.1849 vydala za Ondreja Kotmánika do obce Píla. Mali 3 deti a Katarína zomrela mladá 22.2.1861, len 29 ročná. Tu priezvisko Ferienčík v línii našich predkov končí.
V súpise z r. 1828 sú uvedení Juraj (zápis č. 56) a Adam (zápis č. 58). Juraj by mohol byť bratom Adama.
S najstarším Matejom súvisí Katarína (1760), ktorá 6.7.1823 zomrela 63 ročná ako vdova po Matejovi. Mohla byť jeho 2. manželkou.
Ferienčík v Divíne
Juraj (okolo 1780) mal s Máriou Šoltésovou deti: Helena (okolo 1800) vyd. Šutová a Adam (9.6.1806).Adam (okolo 1800) mal s Katarínou Alácsovou deti: Ján (15.12.1826) a Katarína (15.9.1830).
* * *
Osobnosti:
Mikuláš Štefan Ferienčík
Daniel
Ferienčík a Jana Goldbergerová žili vo Zvolene a mali deti: Ján Juraj
(22.6.1822), Adam Daniel (16.10.1823), Mikuláš Štefan (1.8.1825), Amália
Anna (31.5.1827), Johana Zuzana (16.3.1829). Syn Mikuláš Štefan (1.8.1825, Zvolen
– 3.3.1881, Martin) študoval na strednej škole v Jelšave a v Banskej
Štiavnici. Potom filozofiu a teológiu na Evanjelickom lýceu v Levoči do
roku 1846, od roku 1846 študoval právo v Prešove. V roku 1856 zložil
sudcovskú skúšku v Bratislave. Pôsobil na rôznych miestach a funkciách
štátnej služby (Brezno, Banská Bystrica, Martin). Písal básne,
romantické, ľúbostné poviedky, spoločenské novely, ľudovýchovnú prózu,
divadelné hry a prekladal (napr. knihy Bratia, Irma, Jedlovský učiteľ, Nepokojný odpočinok).
Zúčastnil sa revolúcie 1848 – 1849 ako dobrovoľnícky kapitán. Redigoval
Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Národný hlásnik a Orol. V roku
1868 spoluzakladal Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine. Keď
pôsobil v Brezne, tak sa oženil s Auréliou Tibélyovou, dcérou tamojšieho
mešťana. V Brezne bol divadelným ochotníkom.
Jeho rodný dom je vo Zvolene. Hrob má na Národnom cintoríne v Martin.