Kotmánik

Naši Kotmánikovci majú najstaršie známe korene v obci Píla (po maďarsky sa volala Fürész, okr. Lučenec). Tento rod sa nikdy veľmi nerozšíril a tak na začiatku 21. storočia priezvisko Kotmánik nemá žiadny muž na Slovensku. Niekoľko mužov má priezvisko Kotmanik (s krátkym a), pravdepodobne potomkovia z oblasti okolo Veľkého Krtíša. Vďaka vysťahovalectvu žije najviac Kotmánikovcov v Kanade.

Priezvisko Kotmánik má svoj pôvod v obci Kotmanová, ktorá je neďaleko Píly. Takže priezvisko vyjadrovalo, že jeho dávny nositeľ pochádzal z Kotmanovej. Kotmánik mohol byť aj potomok Kotmanovcov, ktorý v tomto regióne žili.

Obec Píla sa nachádza v údolí potoka Píľanka. K obci patria okolité osady, ktoré v minulosti zakladali niektoré rody ako Šuľanovci a Strapkovci. Podobu obce s jej osadami v polovici 19. st. zachytáva mapa:

Pohľad z cintorína na údolie, v ktorom je obec:

V súpise poddaných z r. 1715 sú v Píle uvedení iba 4 poddaní platiaci dane. Kotmánik tu nie je zapísaný.

V r. 1740 bola v obci veľká povodeň, ktorá odniesla všetky domy. Ľudia sa odsťahovali, potom sa niektorí vrátili a prišli aj noví osadníci. A vtedy mohli prísť Kotmánikovci. Ak boli drevorubači a nehospodárili na roliach, tak potom logicky ani neboli zapísaní v urbári.

V urbári z r. 1771 nie je medzi poddanými uvedený Kotmánik, ale sú tam roľníci Matej Pilňán a D. Juraj Pilňán. Ich potomkovia už mali priezvisko Kotmánik. Ako poddaní mali záväzky ku grófovi Pavlovi Balašovi. Urbár obsahuje aj otázky a zaujímavá je odpoveď na otázku č. 4 : Čo má dobrýho aneb zlýho vaša obec? - odpoveď: Dobrýho nic nemáme, zlýho dost. Zem planou, ...

Otázky a odpovede v urbári ukazujú, že v Píle žili Slováci a hovorili po slovensky. A veľmi si nepochvaľovali svoju situáciu.

Na základe zápisov v matrikách vieme, že okolo r. 1750 sa narodili Matúš a Ondrej (vtedy s priezviskom Pilňán, ak už rodičia žili v Píle) a ich potomkovia potom žili v Píle.

Rok narodenia Matúša (1749) vieme podľa veku pri úmrtí 22.12.1809, kedy zomrel vo veku 60 a pol roka:

Rok narodenia Ondreja okolo r. 1750 je odhad podľa toho, že jeho manželka Alžbeta sa narodila v r. 1756 (zomrela ako vdova 5.1.1816):

Ondrej (1750) a Alžbeta mali deti: Matúš (1776, zom. 25.11.1817), Juraj (1786, zom. 4.11.1817).

Matúš (1749) mal s manželkou Helenou viac detí, ale my vieme len o 3 synoch: Juraj (1783), Matúš (1786) a Ján (1799). My sme potomkovia Matúša.

Juraj (1783) sa 24.11.1807 oženil s Máriou Krajčove z Mýtnej a mali 3 synov: Ondrej (21.11.1811), Juraj (27.2.1814) a Štefan (29.12.1816). Nevieme, čo sa s deťmi stalo, ich rodičia skoro zomreli – otec Juraj 8.10.1817 a mama Mária 5.7.1823.

Matúš (1786) mal manželku Helenu Kúdelkovú a vieme o ich deťoch narodených po r. 1806: Ondrej (5.5.1807), Juraj (15.9.1809), Pavel (7.6.1812, zom. 23.4.1813), Pavel (13.5.1814) a Mária (8.8.1817). Bohužiaľ, 25.11.1817 zomrel otec Matúš, čo bolo len 3 mesiace po narodení dcéry Márie.

Záznam o narodení Ondreja 5.5.1807:

Ján (1799) sa 24.11.1818 oženil s Annou Dobrockou a mali 8 detí: Ján (16.8.1823), Ondrej (11.12.1825), Helena vyd. Jonasová, Mária vyd. Žiaková, Dorota, Katarína, Katarína a Zuzana (5.8.1845). Krátko na to zomrel otec Ján 2.4.1848 a mama Anna 4.2.1852. Našťastie, najstaršie deti už boli dospelé a mohli sa postarať o malých súrodencov.

Matúšov syn Ondrej (1807) sa 21.11.1826 oženil s Helenou Jonasovou a mali deti: Ondrej (30.11.1829), Pavel (15.8.1832), Helena (15.2.1835, zom. malá), Ján (20.10.1837, zom. 16.2.1842), Juraj (1.12.1841), Helena (29.12.1845) vyd. Moosz.

Ondrej (1829) sa 20.11.1849 oženil s Katarínou Ferienčíkovou. V ten deň sa sobášil aj jeho mladší brat Pavel s Ilonou Števove. Ondrej a Katarína žili v dome č. 4 a mali 3 deti: Ondrej (6.2.1851, zom. malý), Mária (12.2.1856) vyd. Salaj Révay a Juraj (10.2.1859). Mama Katarína zomrela 22.2.1861 a malé deti zostali bez matky. Vdovec Ondrej sa o necelý rok 20.1.1862 v Cinobani oženil so Zuzanou Salajovou z Cinobane č. 90 a prisťahoval sa do domu Salajovcov v Cinobani a so Zuzanou mali 4 deti: Zuzana (4.9.1862, zom. malá), Helena (13.6.1865), Zuzana (25.8.1867) a Ondrej (23.4.1870). Otec Ondrej znovu ovdovel a 3.11.1890 sa vo veku 60 rokov oženil s Máriou Fertáľovou z Lovinobane a mali syna Pavla (7.9.1893).

Záznam o narodení Juraja 10.2.1859 v Píle:

Ondrejovi (1829) bratia Pavel a Juraj mali rodiny, ale priezvisko Kotmánik v ich líniách v Píle skončilo v 19. st.:

Pavel (1832) sa 20.11.1849 oženil s Helenou Števove, žili v dome č. 22 a mali deti: Ján (9.6.1852, zom. malý), Mária (8.5.1853, zom. malá), Helena (5.6.1857), Mária (23.12.1859, zom. malá), Ondrej (19.11.1863, zom. malý), Pavel (26.2.1869). Otec Pavel zomrel 41 ročný 5.8.1873 počas epidémie cholery, 4 roky po narodení posledného dieťaťa.

Juraj (1841) sa oženil so Zuzanou Zétiovou, žili v dome č. 19 a mali deti: Mária (11.10.1865, zom. malá), Helena (23.4.1871) vyd. Salajová.

Juraj (1809) sa 4.5.1830 oženil s Dorotou Šutovou z Mýtnej a mali deti: Juraj (14.2.1831), Katarína (6.10.1833), Anna (28.7.1836), Mária (1.4.1838) vyd. Hrnčiarová.

Pavel (1814) sa 201.1840 oženil s Helenou Prečínskou z Mýtnej a mali deti: Ján (1.8.1841), Mária 1846, zom. malá), Helena (17.12.1847). Bohužiaľ otec Pavel zomrel zakrátko po narodení dcéry Heleny 10.5.1848.

Cinobaňa

Juraj (1859) vyrastal v Cinobani a 25.11.1884 sa oženil s Dorotou Dobrockou z Píly, takže kontakty s Pílou si Kotmánikovci uchovali aj po odchode do Cinobane:

Juraj a Dorota mali 4 deti: Juraj (29.11.1885), Martin (9.3.1891), Zuzana (1.7.1896) vyd. Strungová a Helena (16.5.1900) vyd. Čomajová. Otec Juraj bol obecný pastier v Cinobani. Z domu č. 90 sa presťahovali do domu č. 3, ktorý postavil okolo r. 1895. Mama Dorota mala v Cinobani prezývku Píľanka podľa pôvodu z obce Píla. Pri jej hrobe v Cinobani sú odfotené vnúčatá v r. 1930:

4 generácie predkov Martina (1891):

Juraj (1885) sa 24.5.1910 oženil s Helenou Sarvašovou. Juraj a Helena mali 3 deti: Ján (1911, zom. mladý), Mária (28.11.1912) vyd. Ketko (žili v Kanade) a Juraj (22.9.1914). Začala 1. svetová vojna a Helenin manžel Juraj musel narukovať. Zomrel 21.3.1915 pri obci Smolnik (dnes súčasť Poľska pri hraniciach so Slovenskom), keď ho zastrelili pri napájaní koní. Juraj mal mladšieho brata Martina. Tomu jeho mama Dorota Kotmániková povedala, že po bratovi zostala vdova s malými deťmi a treba sa o nich postarať. A tak sa 22.2.1919 Helena vydala za svojho švagra Martina Kotmánika (1891). Helena a Martin mali 7 detí: Helena (28.11.1919) vyd. Strungová, Júlia (31.7.1921) vyd. Cíferová, Zuzana (10.3.1923), Pavel (19.2.1925), Paulína (25.5.1927) vyd. Vilčeková, Sabina (3.1.1929) a Darina (10.2.1931, zom. 7.3.1931). Mama Helena (1890) tak mala s 2 manželmi 10 detí v Cinobani v dome č. 3.

Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

Kotmánikovci mali v Cinobani gazdovstvo, ktoré potrebovalo veľa rúk na robotu. Zakiaľ boli deti malé, tak mame Helene pomáhala jej dcéra Mária. Helena musela variť pre veľkú rodinu a Mária už ako 15 ročná pomáhala svojej mame s deťmi – kúpala ich, šila, strihala deťom vlasy podľa hrnca.

Potomkovia Kotmánikovcov žijú na Slovensku a potomkovia po Jurajovi (1885), Helene (1900) a Márii (1912) v Kanade.

Martin Kotmánik a manželka Helena Sarvašová v Cinobani:

Sedliak Martin Kotmánik bol dobrý gazda a veľkú pomoc mu robili voly, ktoré choval a využíval na práce na poliach a na vozenie úrody a materiálu:

Martin (1891) zomrel 28.8.1968 a jeho manželka Helena (1890) zomrela 14.9.1974. Pochovaní sú v Cinobani:

Ondrej (1870), syn z 2. Ondrejovho manželstva, sa 28.10.1894 oženil s Helenou Ďuriškovou z Ozdína a tu sa aj usadili a mali deti: Ján (1896), Helena (1900), Júlia (1903). Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

Kotmánik a Kotman v iných obciach

Vidiná (fara Tomášovce)

V polovici 18. st. tu žil Ondrej s manželkou Dorotou a mali deti: Ján (20.6.1745), Ondrej (7.10.1747), Juraj (22.5.1750), Dorota (24.7.1755). Zapísaný bol aj ako Kottman. Ich potomkovia používali priezvisko Kotman vo Vidinej. Prepojenie na Kotmánikovcov v Píle zatiaľ nepoznáme.

V 18. st. v matrikách fary Ábelová (okr. Lučenec) sú záznamy o tom, že tam v r. 1745 žil Ján Kotman, potom Pavel Kotman. Zápisy o ich potomkoch sú do konca 19. st.

V 18. st. žili Kotmanovci v obci Ľuboreč (okr. Modrý Kameň).