NOVOHRAD
Predkovia žili okolo Lučenca - severne v obciach Bystrička (Ozdín),
Cinobaňa, Dobroč, Lovinobaňa, Málinec, Mýtna, Píla a južne v obci
Hrabovo (Kalinkovo).
obec rod
Bystrička (Ozdín) Vrabec
Cinobaňa Korim
Cinobaňa Miadok
Cinobaňa Palík
Cinobaňa Sarvaš
Cinobaňa Strunga
Cinobaňa Sýkora
Dobroč Marko
Dobroč Števove
Hrabovo Kokavec H
rabovo Matejoviech
Lovinobaňa / Uderiná Hurray
Mýtna Ferienčík
Mýtna Uderian
Mýtna Žiak
Píla Dobrocký
Píla Kotmánik
Píla Kúdelka
Píla Oláh
Píla Šuľan
Kostol v Cinobani bol svedkom mnohých rodinných udalostí. Na kostol sa môžeme pozrieť cez toto video https://youtu.be/zOSMOh0hktI
Urbáre z r. 1767 ukazujú hospodárske pomery v obciach: Cinobaňa, Dobroč, Lovinobaňa, Mýtna, Píla. A pozerať si možno ďalšie urbáte na https://archives.hungaricana.hu/en/urberi/ - vpravo v okienku Contents sa posunúť na župu Nógrád a rozkliknúť ju a objavia sa maďarské názvy obcí.
Zoznam najrozšírenejších priezvisk v r. 1948 v Cinobani a keďže rody boli rozvetvené, tak mali viaceré prezývky:
SALAJ (12) - Zajac, Matejko, Pri cintoríne, Handra, Obuvník, Poštár, Šáškove, Martinove, Gura, Bohuš, Skaloš, Belica
KORIM (7) - Pánbochove, Šofran, Amerikán, Grajciar, Slepý, Beľa, Šimko
ČOMAJ (7) - Štehľo, Šulejnove, Pastier, Jačko, Pri studni, Mäsiar, Jakubkove
IMRE (7) - Múčka, Macko, Prajkove, Sekerka, Na konci, Šustrík
GARAJ (5) - Pípáš, Vdova, Kočove, Snehuľa
URBANČOK (5) - Správca školy, Horár, Pri potoku, Mišove
PALÍK (5) - Vrabec, Murár, Amerikán, Trťove, Cestár
BARKÁČ (5) - Ďurove, Sýkorove, Dudáš Stolár
MIADOK (3) - Gibza, Maľove, Ľachkove
KIAPEŠ (3) - Obuvník, Turčin, Pri potoku
MARKO (2)
ORAVEC (2)
4 generácie predkov Martina Kotmánika:
4 generácie predkov Heleny Sarvašovej:
* * *
Ipeľské nárečie východného Novohradu zahŕňa oblasť horného toku Ipľa od Kalinovo cez Brezničku, Poltár Mládzovo, Rovňany Turičky Bystričku, Ozdín až po Málinec, od Cinobane cez Lovinobaňu, Uderinu, Točnicu až po Veľkú Ves.
Pre toto nárečie sú charakteristické tieto javy:
1. Za krátke a sa vyskytuje e aj a: meso, keďiťi, zať, desat. Za pôvodné dlhé a je dvojhláska ei: veic, znamenie, ukeziti.
2. Za pôvodný y je e a za ý i: te, kobe, rebe, vole (keby, ryby, voly), mlen, žene hrabale, dobrei, beivati. Po k, g, x, h a po mäkkých spoluhláskach je i, ť: xiba, sztaršix, kívaťi.
3. Po mäkčiacom u, ú (nasleduje po mäkkých spoluhláskach) je i, í: ľiďie, miesit, plíca.
4. Spoluhlásky –ť,-ď na konci slov po sykavke zanikajú kos(ť), pes(ť), hrs(ť). Po samohláske sa mení koncové- ť, -ď na tvrdé –t,-d: spovet,, desat, ďevet.
5. Neurčitok slovies má podobu –ťi: hraťi, kúpiťi, jesťi.
6. Koncové l v minulom čase slovies sa mení na u: bou, zbadau, hrešeu, hrávau.
7. Za spoluhlásku –m na konci slova je –n: popvien, ván, son, tan.
8. Číslovka jeden má podobu edon, edná, edno- ednému staremu, ednu príhopdu, ne ednom filme