Rašovský
Rod Rašovský je pomenovaný podľa obce Rašov v okr. Bytča.
Rašov na mape v r. 1869:
Na konci stredoveku v Rašove žil šľachtic Juraj Bryganth, ktorý bol familiárom Podmanických. Zmieňovaný je v listinách, ktoré sú uchované v archívnom fonde Podmanických a publikované v knihách od Imre Lukinicha o rode Podmanických. Napr. v listine z 9.2.1519, ktorú v Bude podpísal kráľ Ladislav II. Šľachtic Juraj Bryganth je tu uvedený ako kastelán Bystrického hradu. V listine z 29.1.1525 je uvedený ako nobile Georgius Bryganth de Kyscherna (z Malej Čiernej). V listine zo 17.3.1525 protestoval proti Jurajovi a Jánovi Maršovským. Juraj Bryganth mal nevšedný erb, na ktorom dominovali jelenie parohy. Kráľ Ľudovít II. erbovou listinou dal šľachtické práva Jurajovi Briganthovi 19.11.1516. Text je na pergamene písaný a zdobený atramentom, temperou a zlatom. Listina sa nachádza v SNA vo fonde Hodnoverné miesto Konventu premonštrátov v Lelese ako Armáles č. 2. Na erbe sa nachádzajú dva skrížene jelenie parohy (šesťtorák):
Zemania Joannes Stheffanco a Georgius Rosowsky "nobiles in comitatu Trinchiniens" sú uvedení v zozname tých, ktorí mali účasť na razení tzv. podmanických peňazí (zoznam pochádza z čias okolo roku 1542). Pravdepodobne tu bol Juraj Bryganth zapísaný ako Juraj Rašovský.
V 17. storočí sú v Rašove uvádzaní šľachtici Rašovskí, avšak nie je isté, či sú priamymi potomkami Juraja Brygantha. Rovnako ako jemu aj im patrili obce Rašov a Malá Čierna (neďaleko Rajca, okr. Žilina).
Jakub Literát, ktorý bol kastelánom hradu Bystrica (1571-1593), bol uvádzaný s prímenami Brigant a Ilavský.
Najstarší známy príslušník rodu s priezviskom Rašovský je Juraj narodený okolo r. 1580. Juraj mal 3 synov - Juraj, Michal a Gabriel. Gabriel je uvádzaný v listine z r. 1664 spolu s bratom Michalom. Michal mal s manželkou Evou dcéru Katarínu (5.4.1675). Pokračovateľom rodu bol Juraj, ktorý mal s manželkou Máriou Kvašajovou syna Adama (okolo 1640). Vieme o 3 Adamových deťoch: Adam (1671), Anna (1698) vyd. Beňovská a Katarína (okolo 1700) vyd. Urbanovská.
Adam (1671) mal s manželkou Máriou Kassayovou 8 detí: Adam (1705), Gabriel (3.11.1709), Juraj (14.2.1712), Mária, Matej, Zuzana, Pavol a Mária (1724) vyd. Maršovská. V súpise šľachty z r. 1768 je Juraj (1712) so synmi Jánom a Imrichom uvedený v Zemianskom Kvášove (dnes časť Považskej Bystrice), ale Jurajove deti sa narodili v Bytči.
Adam (1705) mal s manželkou Esterou Melkovou žili v Malej Čiernej a tu sa im narodilo 7 detí: Jozef (15.1.1730), Michal (14.10.1731), Anna, Alžbeta, Zuzana, Katarína a Anton (7.7.1746). Záznam o narodení Michala 14.10.1731 v Rajci:
Adam
Rašovský a manželk Ester Melková sú uvedení v súpise rajeckej fary z r.
1734, ktorý sa nachádza v matrike fary Rajec. Adam mal vtedy 29 rokov:
Adam bol v r. 1757 špánom v Turzovke. Jeho syn Michal (1731) bol v Turzovke v období 1778-1781 voleným richtárom. Michal
(1731) sa oženil s Rozáliou Sobekovou a vieme o ich 4 synoch: Karol,
Žigmund (okolo 1770), Štefan (25.8.1772) a Ján Štefan (5.6.1775). Michal
žil v Divinke (okr. Žilina) a Čimhovej (okr. Tvrdošín).Záznam o narodení Štefan 25.8.1772 v Divinke:
Žigmund
(1770) žil s Jozefínou Lukáčiovou Kysuckom Novom Meste a mali 6 detí:
Vendelín Mikuláš Michal sa narodil v Rašove (21.4.1794), ostatné deti už
v Kysuckom Novom Meste Dionýz Jozef Michal (29.12.1795), Anna Mária
(24.4.1800), Mária (9.5.1801), Antónia Johana (5.6.1802) a Alžbeta
(12.7.1803).
V 19. storočí sa Rašovskí na Považí strácajú.
Najstarší známy príslušník rodu s priezviskom Rašovský je Juraj narodený okolo r. 1580. Jurajovou manželkou bola Žofia Maršovská a mali 3 synov: Juraj, Michal a Gabriel.
Gabriel je uvádzaný v listine z r. 1664 spolu s bratom Michalom. Michal
mal s manželkou Evou dcéru Katarínu (5.4.1675). Pokračovateľom rodu bol
Juraj, ktorý mal s manželkou Máriou Kvaššayovou pravdepodobne 3 deti: Adam (1671), Anna (1698) vyd. Beňovská a Katarína (okolo 1700) vyd. Urbanovská. My sme potomkovia Kataríny (okolo 1700), ktorá sa 9.11.1721 vydala za Michala Urbanovského a tu priezvisko Rašovský v línii našich predkov končí.
V taxálnom súpise z r. 1647 ju v Rašove uvedený Juraj:
Juraj Rašovský, prezývaný Lakomý, bol v r. 1624 – 1642 provízorom Imricha Balašu na hrade Bystrica (Považská).Juraj bol v roku 1647 trenčianskym slúžnym. Juraj (Georgius Rassoi) je spomenutý v r. 1653 v spore Urbanovských.Miro Martinický v knihe Považská Bystrica (2006) na str. 81 uvádza, že Rašovskí boli pôvodne šoltýsky rod. Vyplýva to zo súpisu panstva Bystrica z r. 1670, kde v Rašove je uvedený richtár škultét Juraj Rassoy prez. Lakomý (v texte pod zoznamom poddaných je uvedené, že je armálista):
Adam (1671) mal s manželkou Máriou Kassayovou 8 detí: Adam (1705), Gabriel (3.11.1709), Juraj (14.2.1712),
Mária, Matej, Zuzana, Pavol a Mária (1724) vyd. Maršovská. Matriky z
roku 1705 sa nezachovali, ale predpokladám, že otcom Adama nar. 1705 je
Adam Rašovský (1671).
Inú podobu erbu ako mal Juraj Bryganth mal
na pečati Adam Rašovský v roku 1724. Tvorí ho delený štít, v hornom
poli je doprava obrátené rameno držiace ľaliu, nad ním je dohora
obrátený polmesiac, v dolnom poli z päty štítu vyrastajú tri ruže.
Klenot tvorí od pása vyrastajúci muž s klobúkom na hlave s mečom v
pravej ruke. Mladšie pečate príslušníkov rodu Rašovských majú
modifikácie erbu. Na pečati Michala z roku 1775 je v klenote stojaci
muž, na pečati Jána z roku 1806 je v klenote husár držiaci v pravej ruke
meč. Na pečatiach Žigmunda z rokov 1791—1803 v hornom poli štítu rameno
nedrží ľaliu, ale tri ruže. (podľa Federmayer: Lexikón erbov šľachty na
Slovensku TRENČIANSKA STOLICA)
Adam (1705) sa oženil s Esterou Melkovou a žili v Malej Čiernej (neďaleko Rajca) a tu sa im narodilo 7 detí: Jozef (15.1.1730), Michal (14.10.1731),
Anna, Alžbeta, Zuzana, Katarína a Anton (7.7.1746). Neskôr sa Adam
usadil v Turzovke. Josef (1730) sa pravdepodobne stal farárom (pozri
text na konci).Záznam o narodení Michala 14.10.1731 v Rajci:Adam
Rašovský a manželka Ester Melková sú uvedení v súpise rajeckej fary z
r. 1734, ktorý sa nachádza v matrike fary Rajec. Adam mal vtedy 29
rokov:Adam bol v r. 1757 špánom v Turzovke
(príspevok Mgr. Veličku). Jeho syn Michal (1731) bol v Turzovke v
období 1778-1781 voleným richtárom. Všetci podaní v Turzovke patrili Mikulášovi Esterházymu.Michal (1731) sa oženil s Rozáliou Sobekovou a vieme o ich 4 synoch: Karol, Žigmund (okolo 1770),
Štefan (25.8.1772) a Ján Štefan (5.6.1775). Michal žil v Divinke (okr.
Žilina) a Čimhovej (okr. Tvrdošín). V stoličnej správe pôsobili Michal
Rašovský, v roku 1775 ako trenčiansky prísažný prísediaci a jeho syn
Žigmund v rokoch 1790—1803 pôsobil v tej istej funkcii. Záznam o narodení Štefan 25.8.1772 v Divinke:Žigmund (1770) žil s Jozefínou Lukáčiovou v Kysuckom Novom Meste
a mali 6 detí: Vendelín Mikuláš Michal sa narodil v Rašove (21.4.1794),
ostatné deti už v Kysuckom Novom Meste: Dionýz Jozef Michal
(29.12.1795), Anna Mária (24.4.1800), Mária (9.5.1801), Antónia Johana
(5.6.1802) a Alžbeta (12.7.1803). O ich ďalšom osude nevieme.
Gabriel (1709) sa oženil s Kristínou Sobekovou, žili v Rašove a mali dcéru: Anna Mária (1.4.1751).
Juraj (1712) sa oženil s Máriou Kvaššayovou, žili v Bytči a mali deti: Anna Mária (21.3.1745), Barbora Alžbeta (24.4.1747) vyd. Kvaššayová, Ján Ladislav (1.4.1753), Jozef (21.9.1755),
Imrich (?). Juraj bol obchodník s obilím (frumentarius). V súpise
šľachty z r. 1768 sú Juraj so synmi Jánom a Imrichom uvedení v Zemianskom Kvašove
(dnes časť Považskej Bystrice). Pravdepodobne preto, lebo Jurajova
matka i manželka pochádzali zo Zem. Kvašova a mal tu nejaké majetky.
Juraj zomrel 20.1.1772 v Zem. Kvašove, pravdepodobne mu uviedli chybný
vek - 72 rokov.
Podľa urbára z r. 1767 mali obyvatelia Rašova poddanské povinnosti k Balassovcom a Szapáryovcom. Rašovskí tu už neboli.
Podľa urbára z r. 1767 mali obyvatelia Malej Čiernej
poddanské povinnosti k 5 šľachtickým rodom a medzi nimi je uvedený aj
Adam Rašovský (pri prepise na webe chybne uvedený ako Rakovský). Vzťahy k
jednotlivým pánom sú uvedené na str. 31 (obr. 32). Adam Rašovský mal v Malej Čiernej len 2 poddaných.
V 19. storočí sa Rašovskí na Považí strácajú.
* * *
Budeme zisťovať, či nasledovní Rašovskí sú potomkovia rodu z Rašova:Borbála Riskó nar. 1848 bola manželkou Mártona Rassovszkého. Mali syna Mártona.V r. 1892 žila Juliána Rassovszká v obci Szekszárd (Tolna) v dnešnom Maďarsku. Bola manželkou Štefana Lukáča a narodilo sa im dieťa Mária Julianna Etelka Johannus. Julián Rassovszky nar. 21.1.1895 zomrel 1.12.1936 a je pochovaný v Bölcske (Tolna) na cintoríne Hunyadi János utcai temető.
* * *
V r. 1642 je v konvente v Pruskom zapísaný Fr. lldephonsus Rassovszky. (Schematismus Venerabilis Cleri Diaecesis Nittriensis).
Jozef Rašovský (1730), pravdepodobne syn Adama (1705) a Ester Melkovej, bol kňaz. Študoval v Trnave v seminári Marianum, v r. 1750 sa stal bakalárom a v r. 1751 magistrom filozofie. Bol kaplánom v obciach Ladice (1755), Strekov (1755), Senica (1755). V r. 1757 sa stal farárom v obci Hradište pod Vrátnom (okr. Senica). Tu zomrel 18.11.1767. Jeho meno je zaznamenané na fare Jablonica, kde krstil 29.9.1757 ako farár z Hradišťa (A.R.D., skratka latinskej titulácie Admodum Reverendus Dominus = vysokodôstojný pán).
Rašovskí sú spomenutí v knihe Hungaria In Parabolis, Sive Commentarii In Adagia, Et Dicteria Hungarorum.