Urbanovský
Urbanovskí žili v malej obci Urbanov, ktorá bola blízko od obce Rašov. Dnes je miestnou časťou obce Maršová-Rašov (okr. Bytča). Ešte predtým, Urbanov sa v r. 1898 zlúčil s Maršovou. Urbanovskí boli šľachtický rod.
Na začiatku starého príbehu sú bratia Benjamín a Urban, ktorí sa narodili v 2. polovici 14. storočia. História, ktorá sa traduje, je napísaná aj na maďarskej stránke o rode Beňovských. Pôvod rodu sa odvodzuje od bána Michka, ktorý žil pravdepodobne v dobe kráľa Abu Samuela (1041-1044). Potomkovia bána Michka boli členovia rodu Vághy.
Vághyovci patrili do družiny okolo Felicína Zacha, ktorý sa pohyboval v
blízkosti Matúša Čáka a potom v blízkosti kráľa Karola Róberta de
Anjue. Felicián Zach v r. 1330 na hrade Vyšegrád zaútočil na kráľa
Karola Róberta, aby tak chránil česť svojej dcéry. Kráľ ho za to odsúdil
na smrť a dal vyvraždiť aj rod Zachovcov do tretieho kolena. Vághyovci,
ako členovia Zachovej družiny, si zachránili život útekom do Poľska.
Odtiaľ sa pravdepodobne v 2. generácii vrátili v dobe kráľa Žigmunda.
Boli to bratia Benjamín a Urban, ktorí v Žigmundovej
armáde bojovali v nikopolskej bitke 25.9.1396. Za zásluhy ich kráľ
Žigmund prijal medzi uhorskú šľachtu v roku 1423 a obdaroval ich
majetkami pozdĺž Váhu. Benjamín získal malé územie na pravej strane Váhu
neďaleko od Považského hradu. Urban dostal malé územie na ľavej strane Váhu, oproti Beňovu (pri obci Rašov). Po Benjamínovi bola pomenovaná obec Beňov a po Urbanovi bola pomenovaná obec Urbanov. Tu sú počiatky rodu Beňovských a Urbanovszkých. Oba rody spoločne vlastnili obe obce, majetok spravovali spoločne a uvádzali si predikát z Beňova a Urbanova.Obce Beňov a Urbanov na mape:
Pri nobilitácii v r. 1423 získali erb:Susedstvo ich majetkov s Považským hradom ich vnášalo do politiky, ktorú viedol rod Podmanických. V listine z 15.3.1458 kráľ Matej Korvín potvrdil majetky Ladislava Podmanického (vo výseku z listiny sú v hornom riadku uvedené obce Vrtižer, Plevník, Rašov a Predmier). Ako svedkovia tu vystupujú aj susedia Ladislao, Symone et Stephano de Vrbanow:Títo Ladislav, Šimon a Štefan by mohli byť synovia Urbana.
O 8 rokov v r. 1466 sa spomínajú Blažej a Ján. 10.5.1526 kráľ Ľudovít II. vydal erbovú listinu pre Jakuba, jeho syna Jána, Ladislava, jeho syna Jána, Michala a jeho syna Juraja, zemanov Urbanovských z Urbanova.
V r. 1566 kráľ Maximilián II. potvrdil držbu Beňova a Urbanova pre Juraja Beňovského a Urbanovských – Žigmund, Mikuláš, Melichar, Gabriel, Rafael, Michal, Ján, Václav, Ján, Adam a Juraj a druhý Václav so synmi.
V r. 1593 v súpise šlachty sú v Urbanove uvedení: Mikuláš, Juraj, Adam a Rafael Urbanovskí:
V r. 1612 sú v listine Juraja Thurzu spomenutí Ladislav, Mikuláš a Uriel Urbanovskí.
Zaujímavý zoznam poznatkov je na webe arcanum:
Dve vetvy rodu sa objavujú na súdnom spore na zač. 15. st. - je ale
otázkou, či súvisia s našim Urbanom, lebo tu sa časovo prekrývajú s
Urbanom a tak môže ísť v ich prípade o nejaký iný Urbanov. Petrov syn Peter
bol zabitý Jánom a Michalom, ktorí boli synmi Jána. V r. 1406 súhlasili
a zaplatili "cenu za krv" vdove po Petrovi a jej synom Tomášovi a
Mikulášovi. (Petrov syn Peter z Urbanova bol svedkom na listine viažúcej
sa k obci Čičmany v r. 1393.)
Urbanovskí sa
objavujú na viacerých listinách ako svedkovia, ako sme už uviedli
vyššie. Štefan v r. 1458, Štefan, Ladislav a Šimon v r. 1462, Blažej v
r. 1466. Ján bol v r. 1466 kráľovským mužom pri pojednávaní o obci
Prosné a v r. 1479 kvôli hraniciam hradu Lednica. Michal bol kráľovským
mužom v pojednávaní o obci Drienové v r. 1480. Martin je spomínaný v r.
1492. V r. 1498 dostali Štefanovi synovia Michal a Martin novú donáciu
od kráľa Vladislava na majetok v Beňove a Urbanove. V r. 1504 bol Michal
akol sused pri pojednávaní o Šebešťanovej. V r. 1526 dostal Jakubov syn
Ján a Michalovi synovia Ján, Ladislav a Juraj nobilitačnú listinu od
kráľa Ľudovíta.
Z uvedeného vyplýva, že rod
Urbanovských mal veľa potomkov a stále sa vetvil. Mnohí Urbanovskí
odchádzali do rôznych častí Uhorska. Urbanov zostával malou zemepanskou
obcou s približne 5 domami poddaných.
V 15. až 18. st. boli Urbanovskí spoluvlastníkmi obce Kameničany spolu s rodmi Hrabovský, Maršovszký a Nozdrovický.
Záznamy o Urbanovských v Urbanove nachádzame v matrikách fary Predmier a Jasenica. Pomôckou sú aj súpisy šľachty a z nich vycházali Nagy Iván a Kempelen Béla pri písaní kníh o uhorských šľachtických rodoch. Vytvorený rodostrom sa zameriava na Urbanovských v Hliníku od 18. st. (dnes súčasť Bytče).
Urbanovskí v Urbanove a Beňove
V r. 1639 sa v Urbanove sporili David Urbanovský (manželka Anna) s Danielom Urbanovským (manželka Dorota). Oba páry mali synov s rovnakým menom - Ondrej.
V taxálnom súpise z r. 1647 sú v Urbanove uvedení:DanielDávidvdova po Mikulášovivdova po Štefanovivdova po Jurajovi
Urbanovskí v 18. storočí
V Urbanove žil František Urbanovský (1651), pravdepodobne syn Jána. František mal viac detí ku koncu 17. st., ale matriky z tých čias sa nezachovali. Medzi jeho deťmi by mali byť aj 2 synovia - Michal (1691) a Ján (1696). O Michalovi píšeme o pár riadkov nižšie.Ján Urbanovský (1696) alias Durkovich (prezývka naznačuje, že patrí do vetvy po Jurajovi) sa v r. 1713 oženil so Žofiou Turčániovou (1690) a v Beňove mali 5 detí: Krištof (20.3.1715), Zuzana (2.2.1727), Gabriel (6.8.1730), Anna (15.11.1733) a Štefan (17.5.1739).Krištof (1715) sa 14.1.1759 v Jasenici oženil s Evou Šarlayovou (27.12.1733, Hatné). Žili v Urbanove i Beňove a mali 10 detí: Imrich (5.11.1759, zom 2.10.1760), dvojičky Ján (12.4.1761, zom. 10.9.1842?) a Juraj (12.4.1761, zom. 25.4.1763), Katarína (30.5.1764, zom. 28.11.1804, Horné Trhovište) vyd. Rajcy, Anna (21.2.1767), Krištof Pavol (30.4.1769), Michal (29.9.1771), Imrich (6.11.1774, zom. 1.2.1778) a dvojičky Helena (8.5.1776, zom. 18.2.1806, Horné Trhovište)
vyd. Šarnocay a Žofia. Otec Krištof zomrel 17.6.1785 v Urbanove a vdova
Eva mala trápenie tak, ako to opísala v nižšie uvedenej sťažnosti
(zomrela 8.10.1805 u dcéry v obci Horné Trhovište).Krištof (1769, zom. 19.2.1835 v Zemianskom Kvášove) sa 23.11.1790 oženil s Annou Hrabovskou a mali 2 deti: Jozef (4.9.1792) a Anton (15.10.1795). Jozef (1792) sa stal kňazom a známe je stretnutie spolku Tatrín 10.8.1847
na jeho fare v Čachticiach. Na jeho pamiatku pomenovali ulicu v
Čachticiach - Urbanovská. Jozef (1792) je v Čachticiach uvádzaný aj ako
Jozef II., lebo pred ním tu pôsobil jeho menovec v r. 1772-1783. Anton
(1795) sa oženil s Máriou Hatalovou a žili v Urbanove v dome č. 2 a mali
5 detí: Karolína (23.7.1828), Mária Terézia Antónia (11.6.1830), Urban
Rudolf (18.6.1832), Apolónia (6.10.1834) a Anna (1836). Urban (1832) bol
notárom v Plevníku, oženil sa 26.2.1854 s Amáliou Michalickou a mali 4
deti: Adelaida A. M. J. (11.3.1855, Rajec), Mária A. A. (15.6.1860,
Šuja), Emília J. K. (17.3.1865 Plevník) a Alojz J. U. (26.1.1868, zom.
5.11.1868).V rodnom Urbanove zostal Michal (1771),
ktorý sa 22.2.1789 oženil s Teréziou Hrabovskou a mali 9 detí: František
(28.12.1789), Imrich (27.3.1792), Štefan (14.9.1794), Mária
(5.11.1796), Terézia (16.5.1799), Anna (16.11.1801), Mária (14.2.1804),
Ján (6.10.1806) a Zuzana (20.9.1810).
Našim predkom je Michal Urbanovský (1691). Z tohto obdobia sa nezachovali matriky ale predkov predpokladáme podľa súpisov šľachty. Podľa súpisu z r. 1720 by jeho otcom mohol byť František (1651) (alebo otcom bol Juraj). Rok narodenia je odvodený od zápisu pri smrti Michala. Zomrel 16.1.1751 v Urbanove vo veku okolo 60 rokov. Zápis je z matriky fary Jasenica:Michal (1691) sa 9.11.1721 (v zápise je uvedený ako František) oženil s Katarínou Rašovskou, dcérou Adama Rašovského zo susedného Rašova. Prvá dcéra Urbanovských sa narodila v Rašove, ostatné deti v Urbanove. Michal a Katarína mali 4 deti: Anna (17.7.1725) vyd. Turčanová, Mária (5.10.1727) vyd. Stankovičová, Katarína (21.5.1730) a Vojtech (15.4.1732).Záznam o narodení Anny 17.7.1725 v Rašove:Anna (1725) sa 25.3.1743 vydala za Imricha Turčana z neďalekého Plevníka. Záhadou je, že sa to udialo počas 40 dní pôstu pred Veľkou nocou (v tento rok Veľkonočná nedeľa bola 14.4.):
Zaujímavosťou je, že deň predtým tento sobáš prebehol v kostole v Jasenici (Urbanovskí vtedy chodili do tamojšieho kostola):
Urbanov bol pre Urbanovských malý a tak sa viacerí Urbanovskí odsťahovali. Bytča a Hliník boli blízkym miestom od Urbanova.Ondrej (okolo 1690) sa 16.11.1719 v Bytči oženil so Zuzanou, nejasné je označenie jej otca:Zatiaľ nepoznáme rodičov tohto Ondreja. Ondrej a Zuzana mali v Bytči deti: Juraj (4.9.1720), Anna (20.3.1727), Ondrej (2.8.1730), Ján (1.6.1732) a Mikuláš (26.11.1738).
Jozef Juraj (1788) sa oženil s Máriou Kellerovou a v Hliníku mali 2 synov: Ľudovít (29.7.1816) a Benedikt (4.1.1820).Gašpar Melichar Baltazár (1790) sa oženil s Annou Ševčíkovou, žili v Hliníku a mali deti: Justín Ludvík Ignác (24.9.1816), Anna Mária (8.10.1818), Móric Jozef František (18.1.1820), Aurélia Mária (4.5.1821), Štefan Jozef František (20.8.1824), Ernest Štefan František (19.8.1826). Synovia mali právnické vzdelanie, Justín a Móric sa usadili v Pešti a Ernest v Trenčíne.Móric (1820) sa 19.4.1845 v Bolešove oženil s Máriou Borčickou a v Hliníku mali deti: Šarlota Vincencia (17.1.1847), Mária Ilona Františka Adalbertína (8.2.1849), Géza Gabriel Ludvík Móric (29.3.1851).Ernest (1826) okolo r. 1865:Z dobovej tlače sa dozvedáme o Urbanovských z Hliníka, ktorí sa usadili v Budapešti:
SLOVENSKÉ NOVINY (28.2.1874, Pešťbudín) uverejnili správu:
Morena. Móric Urbanovsky a jeho žena Maria, dalej Er. Urbanovsky, kraj. poslanec, s boľastným žiaľom oznamujú smrť svojho brata švagra a strýka, Justína Urbanovského, predsedu pešť. kr. súdnej tabuly. Zomrel 25. t. m. o 5 1/2 hodine v 57 roku života. Pohrab bude sa vydržiavať 27. t. m. o 3. hod. po poludni. Pokoj prachu jeho!
Nagy Iván uvádza, že Juraj (1754) mal syna Ondreja, ale ten Ondrej (1762) bol synom Jána (1732) - viď ďalej.Ondrej (1730) mal syna Jozefa a ten sa 22.3.1784 oženil s Annou Kaszai v Bytči.
Ján (1732) sa oženil s Máriou a mali deti: Veronika (1757), Štefan (1758), Ondrej Jozef (25.3.1762), Ján (1764), Mária (1766), Zuzana (1768) a Jozef (1769). Ondrej Jozef (1762) sa 12.10.1789 oženil s Helenou Hlinickou a v Hliníku mali deti: Pavol Ludvík Ondrej (19.1.1791), Ján Florián (4.5.1792), Mária Barbora Anna (1793), Peter Pavol Maximilián (12.1.1795), Magdaléna Anna (1796). Pavol (1791) a Peter (1795) sú so svojim otcom Ondrejom v súpise šľachty z r. 1837.
*
V súpise obyvateľov Bytče z r. 1720 je uvedený Ján Urbanovský.* * *
Uhorský historik Nagy Iván vo svojich knihách o uhorských šľachtických rodoch (Magyarország családai, Pest, 1862) niečo napísal (po maďarsky) aj o Urbanovských. Vytvorený rodostrom sa zameriava na Urbanovských v Hliníku od 18. st. (dnes súčasť Bytče). Súpisy nám ukazujú, kto zostal, prípadne mal majetky, v Urbanove (v zátvorkách sú doplnené roky narodenia):Súpis šlachty v r. 1720 - vlastníci / platitelia dane v Urbanove: Juraj, František a Dorota Urbanovskí a Mikuláš Hrabovský.V súpise šlachty v r. 1748 sú v Urbanove uvedení Mikuláš (1694), Michal (1691) a Ján (1683).V súpise šlachty v r. 1768 sú v Urbanove uvedení Michal (1691), Mikuláš (1694), Juraj (?), Vojtech (1732), Ján (1683) – synovia Štefan (1744) a Ondrej (1747), Krištof (1715) – syn Jozef (?). V súpise šlachty v r. 1803 sú v Urbanove uvedení aj Michal (1771) a synovia František (1789) a Štefan (1794).V súpise šlachty v r. 1836 sú v Urbanove uvedení Anton (1795), Michal (1771) a syn Štefan (1794).V súpise šlachty v r. 1837 sú v Urbanove uvedení aj Michal a synovia František, Štefan a Ján (1806).V súpise šlachty v r. 1840 sú v Urbanove uvedení aj Michalovi synovia František, Štefan a Ján (Buda ad consilium) a Júlia – vdova po Michalovi (?).* * *
Sťažnosť matky na synov:Niektorí členovia rodu sa správali nedôstojne, o čom svedčí po slovensky napísaná sťažnosť, ktorá prišla na Trenčiansku stolicu dňa 2. mája 1787. Matka Eva Urbanovská rod. Šarlayová, vdova po Krištofovi Urbanovskom, sa sťažuje na synov Krištofa a Michala: Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gako-wissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mlad-ssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt,Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckegbazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho tohoKarhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicuruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itamssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožnesa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a nepor-gadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga UbohaMatka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazneBožjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadew-ssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegichwirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na hor-ssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odew-zdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prin-duce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkomzhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gasaresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby nadlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewačge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kterugraciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prositneprestawajca zustawam.Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gakowissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mladssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt, Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckeg bazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho toho Karhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicu ruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itam ssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožne sa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a neporgadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga Uboha Matka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazne Božjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadewssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegich wirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na horssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odewzdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prinduce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkom zhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gas aresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby na dlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewač ge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kteru graciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prosit neprestawajca zustawam.
*
*
* * *
Urbanovský v obci Malženice (okr. Trnava)Michal a Barbora Kollányi mali v Malženiciach 2 deti: Anna Mária (30.6.1767) vyd. Ladányi a František (11.1.1769).