Zmeškal
Naši predkovia Zmeškalovci žili v obciach Nahošovice a Loučka (okr. Přerov).
Tajomný je pôvod priezviska, môže vyjadrovať to, že dávny predok niečo zmeškal, ale už sa nedozvieme, čo to bolo.
Zmeškal v obci Nahošovice
Pôvod názvu obce by mohol byť v osobnom mene Nahuš, teda nahý muž. Niečo o Nahošoviciach a Zmeškalovcoch prezradí webová stránka obce so záznamom rozhlasovej relácie, kde rozpráva miestny historik Jan Kadlec. Obec sa za stáročia príliš nerozširovala, dnes má len 63 domov a 175 obyvateľov. Na námestí pri kaplnke zasvätenej Nejsvětějšej Trojici, je starý kamenný kríž z r. 1848, nazývaný - robotný. Obyvatelia ho sem umiestnili na pamäť zrušenia roboty (poddanstva).
V malej obci nebol kostol a tak naši predkovia chodili z Nahošovic na bohoslužby do kostola sv. Havla v obci Dřevohostice. Zomrelých z Nahošovic pochovávali do Dřevohostic. Avšak najstaršie hroby z neolitu a doby bronzovej boli priamo v Nahošoviciach a v blízkom okolí. Dnešný cintorín v Dřevohosticiach bol založený okolo r. 1611 až 1618. Pôvodný cintorín stál pri starom kostole uprostred námestia. Kostol 30.4.1676 zhorel a cintorín už nebol na tomto mieste obnovený. Najstaršie hroby na súčasnom cintoríne sú z prelomu 19. a 20. st. Z hospodárskeho hľadiska Nahošovice patrili k veľkostatku Dřevohostice.
Čaro starých Nahošovic sa zachovalo dodnes, lebo zostali malou dedinkou.
Zmeškalovci tu žili v dome č. 3 a potom v aj v dome č. 4. K obom domom patrili grunty vo veľkosti pollánu. Neskôr sa Zmeškalovci usadili aj v ďalších domoch v obci. Niekedy bolo priezvisko zapisované ako Zmeškalík.
Pán Josef Sehnálek z Nahošovic uvádza: Rod Zmeškal se připomíná již kolem roku 1500. Nejstarší známý Zmeškal byl biskupským manem a byl poslán svým pánem, biskupem olomouckým Stanislavem Thurzo (1499-1540), aby s četou vojáků strážil Thurzův hrad Oravu na Slovensku. Zmeškal byl na Slovensku mnoho roků a po návratu na Moravu mu dal biskup výsluhou manství Malhotic u Kelče (východne od Nahošovic). Táto verzia príbehu Zmeškalovcov zatiaľ nebola potvrdená. Najstaršie záznamy o Zmeškalovcoch na Morave sa viažu k neďalekej obci Sušice, kde v r. 1597 bol konšelom Jura Zmeškal, a tak to by bola osoba, ktorá žila v dobe na dosah k šľachticom Zmeškalovcom, čo svoj osud spojili s Oravou.
Najstarším známym Zmeškalom v Nahošoviciach bol Jiří (okolo 1600-1665). Jeho manželka bola Anna (1609-16.6.1679) a žili v dome č. 3. Pravdepodobne mali 2 synov: Jiří (okolo 1627) a Jan (1637). Zaujímavé je to, že Urbář panství Dřevohostice (s rejstříkem osedlých v obcích panství k r. 1655 pre obce Dřevohostice, Turovice, Nahošovice, Hrušice (táto obec zanikla), Hradčany, Pavlovice u Přerova, Prusínky) v obci Nahošovice nemá záznam o Zmeškalovi ako držiteľovi gruntu.
Avšak na začiatku 17. st. bol rod Zmeškal už rozšírený vo viacerých obciach. V registroch Helfštýnskeho panstva z r. 1609 sú zapísaní Jíra v Sušiciach a Jan v Radslaviciach.
Nahošovice
Jiří (1627) mal syna Pavla (1647). Pavel sa 4.8.1680 oženil s Annou Nádeníčkovou a mali 5 detí: Tomáš (17.12.1687), Jan (6.6.1690), Pavel (8.10.1693), Martin (1694) a Anna (okolo 1700) vyd. Balašíková. Keď Pavel ovdovel, oženil sa 24.1.1708 s Alžbětou Mizerovou. Pavel s Alžbětou deti nemali. Potomstvo pokračovalo po Tomášovi (1687) v dome č. 18 a v obci Radkovy a po Martinovi (1694) v dome č. 18.
Záznam o sobáši Pavla (1647) 4.8.1680 s Annou Nádeníčkovou z Dřevohostic. Jeho otec Jiří už nežil v čase sobáša:
Záznam o narodení Tomáša 17.12.1687: Křtil jsem pacholátko gmenem Tomas synacžka Pavla Zmeskalyka sauseda v diedine Nahossowicz a Anny Manželky geho. Kmotrowe ...
Martin (1694) mal 15 detí s 2 manželkami. 25.1.1711 sa oženil s Juditou Ondrušíkovou a mali 11 detí. Potomkovia po ich synovi Mikulášovi (6.12.1717) žili v dome č. 18 a boli po ňom prezývaní Mikuláškovi.
Jan (1637) je v súpise osôb uvedených v priznaní domovej dane z roku 1667 pre statok Dřevohostice (MZA, fond: D2, inv.č. 36) uvedený ako pololáník Jan Zmeškalík. Jan mal manželku Zuzanu a mali pravdepodobne 5 deti: Jan (1657), Václav (okolo 1660), Kateřina (25.4.1663), Mariana (22.1.1666) a dieťa s nečitateľným menom (1667-20.2.1668). Rodný grunt č. 3 prevzal Jan (1657), ktorý sa 2.7.1684 oženil s Alžbětou Cigánkovou z Turovic a mali 7 detí: Běta (24.8.1685), Pavel (26.6.1687), Jan (4.1.1690), Václav (1692), Tomáš (19.12.1694), Anna (14.2.1698) a Vavřinec (31.7.1704). Rodný grunt č. 3 prevzal Pavel (1687). Jeho brat Tomáš (1694) sa usadil na susednom grunte č. 4. Václav (1692) sa 31.5.1718 oženil s Kateřinou Malou, mali 6 detí a táto vetva pravdepodobne vymrela.
Václav (1660) mal synov: Jan (1687) a Vavřinec (okolo 1700). Jan (1687) sa 15.10.1715 oženil s Marinou Sytkovou a mali deti: Tomáš (18.11.1718), Anna, Kateřina, Rosalie, Veronika, Polexina (24.4.1737). Potomkovia Tomáša (1718) žili v dome č. 3. Potomkovia Vavřinca (1700) žili v obci Turovice.
Výpisy z farských matrík v Dřevohosticiach (začínajú rokom 1657):
Otcovská línia Zmeškalovcov v dome č. 3:
narodený
meno
otec
matka
zomrel
poznámka
1637
Jan
Jiří
Anna
2.12.1667
1657
Jan
Jan
Zuzana
27 .6.1722
20.6.1687
Pavel
Jan
Alžběta Cigánková
17.6.1733
mali 7 detí
20.2.1721
Jan
Pavel
Anna Ondrušíková
mali 11 detí
18.12.1753
Tomáš
Jan
Barbora Valentová
13.12.1796
3x ženatý, 9 detí
15.12.1785
Tomáš
Tomáš
Anna Skálová
15.12.1847
5.6.1813
Josef
Tomáš
Veronika Cagašová
17.10.1881
2.9.1844
František
Josef
Anna Zmeškalová
9.4.1904
4.8.1880
Josef
František
Rosálie Hoštálková
24.4.1905
František
Josef
Františka Klesnilová
5.4.1932
František
František
Bohumila Haluzíková
17.3.1935
Josef
František
Bohumila Haluzíková
Potomkovia Zmeškalovcov z d. č. 3 sa usadili v domoch č. 18, 24 a 42.
Otcovská línia Zmeškalovcov v dome č. 4:
narodený
meno
otec
matka
zomrel
poznámka
19.12.1694
Tomáš
Jan
Alžběta Cigánková
18.11.1754
mali 7 detí
7.11.1723
Martin
Tomáš
Zuzana
17.10.1771
mali 11 detí
6.9.1752
Jan
Martin
Anna Tomaníková
14.12.1823
mali 8 detí
8.8.1786
František
Jan
Barbara Mikulíková
27.1.1857
mali 10 detí
30.5.1820
Tomáš
František
Veronika Růžová
20.11.1881
mali 3 deti
8.5.1845
Josef
Tomáš
Anna Valentová
10.6.1931
mali 3 deti
22.3.1877
Stanislav
Josef
Františka Hrbáčková
Potomkovia Zmeškalovcov z d. č. 4 sa usadili v domoch č. 19, 31 a 32.
Oba grunty č. 3 a 4 boli pollánové. Z cirkevných matrík vieme, že Zmeškalovci žili v Nahošoviciach v domoch č. 3 a 4 a neskôr v d. č. 18, 19, 24, 32, 35, 36, 37, 42 a 50. Zmeškalovci boli v Nahošoviciach najväčším rodom. V 20. st. mali Zmeškalovci prezývky, aby sa od seba odlíšili: Máčelek, Mareček, Podzáhorský, Pavlena, Mikulášek, Holič, Padesátka, Ota, Fíra, Četník a Gábriš.
* * *
Zmeškal v dome č. 4
Na grunte č. 4 žili naši predkovia. Tomáš (1687) odišiel z rodného gruntu č. 3. Oženil sa so Zuzanou a mali 11 detí: Tomáš (16.11.1722), Martin (7.11.1723), Anna (29.3.1726) vyd. Jurovská, Pavel (29.6.1728), Alžběta (18.2.1731), Jan (10.5.1732), Václav (27.9.1733), Veronika (1.4.1735), Josefa (15.10.1737), Františka (29.1.1739) a Barbora (31.10.1741).
Záznam o narodení Martina 7.11.1723:
Martin (1723) sa 22.9.1750 oženil s Annou Tomaníkovou z Turovic:
Martin (1723) mal s Annou 8 detí: Kateřina (10.3.1751), Jan (6.9.1752), Josef (4.6.1755), Veronika (20.12.1757), František Florian (4.5.1760), Anna (20.4.1761), Isidor (7.10.1763) a Augustin (27.4.1766).
Záznam o narodení Jana 6.9.1752:
Martin, ako 48 ročný, 1.1.1771 kúpil (prevzal) grunt č. 4 (a v ten rok aj zomrel 17.10.1771) a matka ho odovzdala synovi Jánovi po 7 rokoch. Zápis o tom je v archívnom fonde - Velkostatek Dřevohostice, Gruntovní kniha pro obec Nahošovice I., obdobie 1771 - 1840:
Roku Pána 1771 1. januára predali z milosti jeho ríšskeho grófa veľkomožný pán, pán Heinrich Ferdinand gróf Sv. rímskej ríše z Oppersdorffu, barón z Aychu a Friedsteinu, dedičný pán mestského a majorátneho panstva Oberglogau ako aj ich alodiálnych statkov Stiebendorf, Pietna a Borek, ďalej panstva Dřevohostice (Drewohostitz) a Domaželice, jeden sedliacky robotný statok ležiaci pri Nahošoviciach doteraz patriaci k domíniu, spolu s 57 mericami osiva Martinovi Zmeškalovi, jeho dedičom a ich dedičom dedične a do vlastníctva takým spôsobom, že s týmto sedliackym statkom ako so svojím vlastníctvom môže voľne disponovať, ako aj predávať, zamieňať a zakladať, v dohodnutej sume 30 rímskych zlatých. Kupujúci je povinný každoročne počnúc rokom 1771 do dňa sv. Michala zaplatiť 3 zlaté.
Panské povinnosti z tohto statku sú nasledovné:
Nádenná robota od Václava po Jána so 4 koňmi na poliach a do jednej míle cesty v jednom alebo nad jednu míľu cesty s 2 koňmi každý tretí deň. Naopak od Jána do Václava vyššie uvedeným spôsobom predsa denne a pri kosení jednou osobou.
Úžitky v peniazoch:
Do Juraja 1 zlatý
Do Václava 1... 51
Do Martina 1...34..2
Na sviatok obetovania p. Márie (Mariaopfer – 21.nov.) 1...34...2
Z naturálií
Dávka zo sliviek 4 desatiny
Zavreté 8 desatín
... (Hääber ?) 1 merica
...... 4 .... alebo ...... ako mu bude dodaný materiál
Dané v Oberglogau 1. januára 1771
H. F. gróf z Oppersdorffu
Výplata
Za rok 1771, 1772, 1773 a 1774 ..............12 zlatých
1. januára 1778 za rok 1775 .....................3
Roku 1771 dňa 21. marca po smrti Martina Zmeškala vdova Anna po dobu 7 rokov sa o toto hospodárstvo starala a tak vychovala svoje poručené deti, teraz ale odovzdáva ona tento pozemok synovi Jánovi s nasledovnými podmienkami, že on všetky spoločné – na tomto statku z chýbajúcich dlhov hneď ostatných polonádenníkov a ďalej ešte ostávajúce splátky t.j. 15 zlatých a ..... kapitál 7 zlatých 30... zaplatiť sa poponáhľa. Už vyplatené splátky v celkovej výške 15 zlatých vyplatiť namiesto svojej matky Anny a každého dieťaťa, totiž Jozefa, Anny, Izidora a Augustína ..... zlatých; okrem toho 4 konské práce, vozy ... pri pôde ostávajúce; nachádzajú sa ešte 2 kone z jednej dediny vystrojené ohodnotené na 20 zlatých, ktoré ...... kúpou na seba .......... S ňou ich deti (keď aj obaja prídu na mizinu), musí ich vyplatiť. K doživotnému zabezpečeniu má vdova Anna doterajšie ...
(za prečítanie a preklad ďakujem Kristíne Majerovej)
Na rodičovskom grunte zostal Jan (1752) a 6.10.1775 sa oženil s Barborou Mikulíkovou. Jan a Barbora mali 10 detí: Václav (30.12.1776), Veronika (26.9.1779), Josef (28.2.1782), Anna (18.4.1784) vyd. Složilová, František (8.8.1786), Josef (13.3.1789), Vendelín (27.7.1790), dvojčatá Josef a Filip (10.3.1793) a Jakub (26.7.1795).
Našim predkom je Anna (1784), ktorá sa 14.6.1806 vydala za Jana Složila do neďalekej obce Sušice. Jan a Anna mali 11 detí a tu v našej rodovej línii priezvisko Zmeškal končí.
Na grunte zostal hospodáriť František (1786). Záznam o narodení Františka 8.8.1786 v dome č. 4:
František (1786) sa oženil s Veronikou Růžovou. Ich syn Tomáš (30.5.1820) pokračoval na grunte č. 4. Oženil sa s Annou Valentovou a ich syn Josef (8.5.1845) prevzal rodičovský grunt. Josef (1845) sa 30.4.1880 oženil s Františkou Kubáčkovou.
Dom č. 4 v súčasnosti:
* * *
Nahošovice na leteckej fotografii:
V Nahošoviciach bývajú preteky na motocykloch a tak sa môžeme na obec pozrieť z pohľadu motorkára vo videu.
Mierne zvlnený kraj je vhodný na bicyklové túry. V brožúrke o bicyklovaní v tomto kraji majú Nahošovice príznačný podnadpis - Obec plná Zmeškalů. Píše sa tu aj: V Bezuchovské kronice se dochoval příběh o tom, jak starosta Zmeškal vítal prezidenta Masaryka v Bystřici dne 23. května 1928. "Obecenstva všeho dohromady asi na 600 účastníků bylo přítomno, zkrátka bylo to velmi krásné podívání. Litovati lze pouze, že oslavu pokazil náhlý lijavec. Přesto však nakonec na každé tváři znáti bylo radost, že dopřáno bylo všem spatřiti toho, který je národu tak drahým".
* * *
Osobnosti:
Josef Zmeškal - pedagog
* 14. 12. 1885 Nahošovice č. 24,+ 19. 5. 1943 Kroměříž
Na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži byl žákem F. Vacha, bohosloví studoval v Olomouci a klasickou filologii ve Vídni. Byl profesorem latiny a řečtiny na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži a od roku 1920 ředitelem kůru v kostele u sv. Mořice v Kroměříži. Ředitel arcibiskupského semináře v Kroměříži a vydavatel edice hudebních skladeb. (Československý hudební slovník osob a institucí 2. M-Ž. Praha 1965.)
Josef Zmeškal - kněz
* 1. 11. 1913 Nahošovice,+ 21. 4. 1974
Po absolvování Arcibiskupského gymnázia v Kroměříži studoval medicínu v Brně, ale tu nedokončil a vystudoval bohosloví v Olomouci. Od roku 1946 byl kooperátorem ve Valašském Meziříčí.
Nahošovice, Pomník Obětem 1.světové války:
František Zmeškal 1884-1914 (z č.d. 42)
*
Zmeškal v obci Loučka
Obec Loučka (fara Lipník nad Bečvou) sa nachádza 12 km vzdušnou čiarou severne od Nahošovic. Dnes je obec súčasťou Lipníka nad Bečvou.
Žil tu Václav (okolo 1630), ktorý je uvedený v urbári z r. 1688 pod č. 36 (obr. 75) ako 1/4 lánik. Predchádzajúcim majiteľom gruntu bol Tomáš Kučera.
Zatiaľ vieme o týchto deťoch: Václav (okolo 1650), Rosina (okolo 1660) vyd. Šubertíková, Jan (okolo 1670).
Václav (1650) sa 30.4.1679 oženil s Dorotou a mali deti: Zuzana (10.12.1680) vyd. Chalupová, Julia (zom. 9.3.1684), Kateřina (1684, zom. 27.4.1684), Magdalena (14.3.1685), Václav (26.8.1686), Matěj (3.2.1689), Bartoloměj (24.8.1691), Matouš (19.9.1694).
Zuzana (1680) sa 23.1.1701 vydala za Matěja Chalupu a tu priezvisko Zmeškal v línii našich predkov končí.
Jan (okolo 1670) sa 20.11.1695 zosobášil s Alžbětou Vydlářovou.
Neznáma dcéra zomrela 4.10.1715 vo veku 14 rokov.
* * *
Zmeškal v ďalších obciach na Morave
Pred 400 rokmi žili Zmeškalovci v neďalekej obci Sušice (okr. Přerov). V r. 1597 bol Jura Zmeškal konšelom (uvádzaný aj ako Jíra). V r. 1621 bol fojtom. V r. 1638 je zaznamenaný kup gruntu po Janovi Zmeškalovi. V r. 1641 Dobeš Zmeškal kupuje po nebohom Matoušovi Dohnalovi dom č. 30. V r. 1655 tento grunt kupuje Mikuláš Černý a po r. 1655 pravdepodobne už Zmeškalovci v Sušiciach nežili.
Jira Zmeškal v Sušiciach a jeho povinnosti v r. 1609 zaznamenané v registroch panstva Helfštýnskeho (arch. fond Velkostatek Lipník n. Bečvou):
V obci Kozlovice (JZ od Radslavic) žil Pavel (okolo 1580), ktorého syn Pavel (okolo 1610) sa 29.1.1633 oženil s Kunhutou Chromečkovou. V r. 1753 tu bol Josef richtárom (bol krstným otcom 19.11.1753).
V r. 1609 v registroch panstva Helfštýnskeho je v obci Tupes (?) zapísaná Zmeškalka.
Postupne sa Zmeškalovci usadili v ďalších obciach v okr. Přerov a tiež vzdialenejších obciach:
O Zmeškalovcoch z Pacetluk (okr. Přerov) máme zatiaľ záznamy z 18. storočia. Jiří Zmeškal z Pacetluk mal syna Kašpara Zmeškala, ktorý sa 2.7.1771 priženil k Mariane, dcére Ondřeja Jemelku z Radslavic č. 16. Kašpar Zmeškal a Mariana mali dcéru Annu a tá sa 1.10.1793 vydala za Františka Caletku. Zatiaľ vieme o Josefovi a jeho synovi Miloslavovi Zmeškalovi na prelome 19. a 20. storočia.
V r. 1830 Zmeškalovci vlastnili grunty č. 1, 27 a 44 v Želátoviciach. V r. 1870 vlastnil Jan Zmeškal domek č. 55 v Tučíne. V Domaželiciach v dome č. 41 sa na zač. 19. st. usadil Václav (1776), potomok Zmeškalovcov z Nahošovic. V obci Klopotovice (západne od Přerova) sa v r. 1731 uvádza Tomáš Zmeškal a v r. 1764 bol František Zmeškal pollánikom na grunte č. 23. V obci Klenovice na Hané na konci 19. st. bol prvým veliteľom dobrovolného zboru hasičského zvolený Florián Zmeškal, taktiež prvý radný a neskorší starosta. A ďalej, napr. Boškůvky (Prusy-Boškůvky), je malá obec východne od Vyškova. V r. 1788 bol František Zmeškal starostom v obci Kotlasy na Vysočine. V obci Suchov na hranici Jihomoravského a Zlínskeho kraja mali Zmeškalovci grunty č. 9 a 16 v 16. a 17. storočí (ešte viac o Zmeškalovcoch je v Domovní knihe obce Suchov). V obci Poděšín (okr. Žďár nad Sázavou, kedysi tovačovské panství) bol okolo r. 1750 na grunte č. 23 půlláník Tomáš Zmeškal. Ondřej Zmeškal v r. 1796 získal usadlosť č. 12 v Radoníne (Žďár nad Sázavou).
Na Vysočine v obci Kněžice (okr. Jihlava) v r. 1617 žil Jakub Zmeškal (Opis urbáru, obr. 12, grunt č. 57).
V r. 1654 je v Bernej rule v celom Českom kráľovstve zaznamenaný len jeden Zmeškal - Jan v obci Vyskytná na pelhřimovskom panstve. Predpokladám, že sa jedná o potomka Zmeškalovcov z Moravy.
* * *
Zmeškal v Sliezsku
Najstaršie zmienky o nositeľoch tohto priezviska máme vďaka Zmeškalovcom zo Sliezska, ktorí sa usadili na Orave v Uhorsku. Keďže príslušníci tejto vetvy sa stali šľachticmi, o ich živote je viac zaznamenané v starých listinách. Zmeškalovci sa dostali do blízkosti silného rodu Thurzo, ktorí vlastnili hrad Orava a Stanislav Thurzo bol biskupom v Olomouci. Najstaršia stopa k Zmeškalovcom vedie do obce Domanowice, severne od Wroclavi v Poľsku. Bratia Václav, Felix a Pavel Zmeškalovci sú spomínaní pred r. 1546 a dovtedy žili v Sliezsku. Václav a jeho potomkovia sa usadili v 16. storočí na území Slovenska - na Orave, vo vtedajšom Uhorsku.
Henryk Zmeskal z Domanowic je spomínaný v r. 1551 v obci Brzezinka v Polsku. Poľské súvislosti sú viac objasnené na konci tohto textu v časti Zmeškal v Uhorsku.
V 16. storočí vraj jeden zo Zmeškalovcov dostal od biskupa manství Malhotice u Kelče (okr. Přerov, 15 km vzdušnou čiarou severovýchodne od Nahošovic) a odtiaľ sa Zmeškalovci rozšírili po okolí. Avšak v rokoch 1522-1604 boli Malhotice v držbe rodu Obešlíků z Lipultovic a tak tu Zmeškalovci ako majitelia nemohli byť. Možno tu boli prítomní ako sedliaci, ale tiež zostáva záhadou, prečo neboli vedení ako šľachtici, ak by boli potomkami Zmeškalovcov z Domanowic.
* * *
V roku 2016 žilo v Česku 522 mužov s priezviskom Zmeškal a 576 žien s priezviskom Zmeškalová. Najviac sa vyskytujú v Olomouckom kraji, v okr. Přerov. Na Slovensku v roku 1995 žilo 16 mužov s priezviskom Zmeškal a 22 žien s priezviskom Zmeškalová, najviac v Bratislave a Bernolákove.
* * *
Zmeškalovci ako obete 2. svetové vojny:
Přerov
Přerovské povstání 1.5. 1945
Seznam 21 občanů Přerova popravených v Olomouci – Lazcích za svou účast v Přerovském povstání 2. května 1945:
Václav Zmeškal (nar. 24.8. 1923), zaměstnanec ČSD.
Pamětní deska Obětem okupace je umístěna na nádraží v Přerově, při východu z podchodu po pravé straně. Nápis : Památce padlých hrdinů na věčné časy věnuje Revoluční železniční Národní výbor v Přerově.
Lidice
Zastřelení mužové z Lidic:
Josef Zmeškal, č.p. 85 nar. 20. dubna 1891, hutní dělník, Česká Vyskytná.
Josef Zmeškal, č.p. 85 nar. 22. července 1923, dělník, Lidice.
Nižní Verecky (okr. Svalava)
Václav Zmeškal, nar. 24.8.1923, popraven 2.5.1945 Olomouc-Lazce.